NEW YORK. Väčšina rozvojových krajín urobila za posledných niekoľko desiatok rokov dramatický, hoci často podhodnocovaný pokrok v oblasti zdravia, vzdelania a základných životných štandardov. Vyplýva to z najnovšej Správy o ľudskom rozvoji, ktorú vo štvrtok zverejnila Organizácia Spojených národov (OSN). Úroveň pokroku sa však podľa nej výrazne líši od krajiny ku krajine.
Správy o ľudskom rozvoji, ktorú od roku 1990 každoročne vydáva Rozvojový program OSN (UNDP), vo štvrtok komentoval aj generálny tajomník najväčšej organizácie sveta Pan Ki-mun. "Naučili sme sa, že hoci je ekonomický rast veľmi dôležitý, to, na čom skutočne nakoniec záleží, je použitie národného príjmu na to, aby mali všetci ľudia šancu na dlhší, zdravší a produktívnejší život,“ vyhlásil a dodal, že "medzi ekonomickým rastom a ľudským pokrokom neexistuje automatická väzba“.
Správa analyzuje najrôznejšie ukazovatele vo všetkých členských krajinách OSN za posledných 40 rokov. Jej autori pritom konštatujú, že priemerná dĺžka života medzitým stúpla z 59 rokov v roku 1970 na 70 v roku 2010, zápis do školy u detí vo veku základnej a stredoškolskej dochádzky z 55 percent na 70 percent a HDP na obyvateľa sa zdvojnásobilo na úroveň viac ako 10 000 amerických dolárov (viac ako 7000 eur).
Na tomto pokroku sa v rôznej miere podieľajú ľudia zo všetkých regiónov. Napríklad priemerná dĺžka života stúpla medzi rokmi 1970 a 2010 v arabských štátoch o 18 rokov v porovnaní s ôsmimi rokmi v prípade subsaharskej Afriky. Stotridsaťpäť krajín, ktoré sú v štúdii zastúpené, tvorí 92 percent celosvetovej populácie.
Najväčší pokrok medzi 10 krajinami za posledných 40 rokov urobil Omán ktorý "niekoľkoročné zisky z energie investoval do vzdelania a verejného zdravotníctva". Ďalšími sú Čína, Nepál, Indonézia, Saudská Arábia, Laos, Tunisko, Južná Kórea, Alžírsko a Maroko.
