HONGKONG. Poslanci hongkonského parlamentu spochybnili politiku Pekingu voči držiteľovi Nobelovej ceny za mier Liouovi Siao-poovi. Išlo pritom o ojedinelú udalosť, keďže Hongkong formálne patrí k Číne, hoci tamojšia ústredná komunistická vláda ponechala tejto bývalej britskej kolónii aj po jej prevzatí v roku 1999 čiastočnú politickú autonómiu.
Prodemokratickí zákonodarcovia v Hongkongu, predovšetkým z opozície, najmä slovami Raymonda Wonga požiadali Peking o Liouove prepustenie ako aj o prepustenie ďalších disidentov. Wong tvrdí, že 20-ročná Liouova kampaň za dodržiavanie ľudských práv z neho spravila "vzor pre politických disidentov".
"Čínska komunistická strana môže byť schopná zavrieť Lioua Siao-poa a ďalších aktivistov za ochranu ľudských práv, ale nemôže zastaviť demokratický trend," vyhlásil Wong. Jeho návrh, aby parlament vyzval Peking na prepustenie disidenta však zablokovali poslanci lojálni voči čínskym komunistom.
Polovicu zákonodarného zboru si pritom volia občania Hongkongu, zatiaľ čo druhú polovicu formálne vyberajú rôzne "záujmové združenia", ktoré sú ale de facto obsadzované ľuďmi napojenými na čínskych komunistov.
Liouovi nórsky Nobelov výbor v októbri udelil Nobelovu cenu za mier. Tento krok rozhneval Peking, pričom mnohí aktivisti skončili v domácom väzení alebo pod prísnym dohľadom. Štátom kontrolované čínske médiá o udelení ceny neinformovali, zverejnili len nahnevané slovné útoky voči Liuovi v anglicky písanej čínskej tlači.
Päťdesiatštyriročného bývalého univerzitného profesora v decembri 2009 odsúdili na 11 rokov väzenia, čo vyvolalo veľké medzinárodné pobúrenie. Liou je spoluautorom takzvanej Charty 08, ktorá okrem iného vyzýva na zavedenie garancií dodržiavania ľudských práv priamo do ústavy, vyhlásenie slobodných volieb a zabezpečenie náboženskej slobody a slobody vyjadrovania. Za mrežami v minulosti strávil 20 mesiacov po tom, ako sa v roku 1989 zúčastnil na krvavých študentských demonštráciách na Námestí nebeského pokoja.
