BRUSEL. Európska komisia predložila návrh bezpečnostných noriem konečného ukladania vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu pochádzajúceho z jadrových elektrární, ako aj z využitia nukleárnej energie v lekárstve alebo výskume. Smernica zahŕňa myšlienku konečného uloženia takéhoto odpadu v hlbinných "depozitároch".
V návrhu sa od členských štátov vyžaduje, aby predložili vnútroštátne programy obsahujúce údaje o dátume, mieste a spôsobe výstavby a spravovania konečných úložísk s cieľom zaručiť najvyšší bezpečnostný štandard. Prijatím smernice sa medzinárodne dohodnuté bezpečnostné normy stanú v Európskej únii právne záväzné a vynútiteľné.
"Bezpečnosť sa týka všetkých občanov a všetkých krajín EÚ bez ohľadu na to, či sú zástancami, alebo odporcami jadrovej energie. Musíme poskytnúť istotu, že v záujme ochrany našich občanov, vôd a pôdy pred rádioaktívnou kontamináciou máme najvyšší bezpečnostný štandard na svete. Bezpečnosť sa nedá rozdeliť. Ak sa stane havária v jednej krajine, môže to mať ničivé účinky aj v iných krajinách," komentoval komisár pre energetiku Günther Oettinger.
V súčasnosti sa v niektorých zo 14 členských štátoch uskladňuje jadrový odpad z elektrární v bunkroch a skladiskách až dovtedy, kým nevychladne, čo je podľa komisára neakceptovateľné. EK navrhuje ako skladisko odpadu podzemné "geologické úložiská", ktoré by boli umiestnené v hĺbke 100 až 700 m pod povrchom.
"Niektoré členské krajiny sa týmto problémom vôbec nezaoberajú, naopak Švédsko, Fínsko či Francúzsko sa snažia postaviť akčný plán pre efektívnejšie nakladanie s takýmto nebezpečným odpadom," doplnil Oettinger.
Komisia navrhuje vytvoriť právne záväzný a vynútiteľný rámec, aby sa zaistilo, že spoločné normy vypracované v rámci Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) pre všetky fázy nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom až po jeho konečné uloženie budú uplatňovať všetky členské štáty.
Členské štáty musia do štyroch rokov po prijatí smernice vypracovať vnútroštátne programy, ktoré budú obsahovať plány výstavby a spravovania úložísk s konkrétnym harmonogramom výstavby, obsahujúce hlavné ciele a opis všetkých činností potrebných na realizáciu riešení týkajúcich sa ukladania odpadu, odhady nákladov a zvolené režimy financovania.
Dva alebo viac členských štátov sa môžu dohodnúť na používaní konečného úložiska v jednom z týchto štátov, kým smernica ráta aj so zákazom vývozu jadrového odpadu do krajín mimo EÚ na konečné uloženie.
EK prekáža, že viac ako 50 rokov po sprevádzkovaní prvého reaktora jadrovej elektrárne (Calder Hall, Veľká Británia) ešte stále neexistujú konečné úložiská vyhoretého paliva. Bežne sa v EÚ každoročne vyprodukuje 7000 m3 vysokoaktívneho odpadu, pričom sa väčšina materiálu skladuje v dočasných úložiskách. Vysokoaktívny odpad je zložkou opätovne spracovaného vyhoretého paliva, ktorý sa nedá opätovne použiť, a preto ho treba navždy uložiť.
Keďže súčasné sklady sa zvyčajne nachádzajú blízko zemského povrchu alebo sú na ňom postavené, existuje dodatočné riziko havárií vrátane havárií lietadiel, požiarov alebo zemetrasení. Medzi expertmi a medzinárodnými organizáciami existuje široká zhoda v tom, že hlboké geologické ukladanie je najvhodnejším riešením otázky dlhodobého uskladnenia vysokoaktívneho jadrového odpadu.
