To, že na Slovensku korupcia bujnie, je všeobecne známy fakt. Upozorňujú na ňu nielen predstavitelia neštátnych organizácií, ako napríklad Transparenty International, ale napríklad aj riaditeľ SIS Vladimír Mitro. Napriek tomu poslanci odmietli zákon, ktorý mal sprísniť dohľad nad verejnými činiteľmi, a umožniť tak verejnosti väčšiu kontrolu politikov. Deklaratívny odchod z orgánov súkromných spoločností pritom po nástupe do štátnych funkcií niekedy zďaleka neznamená skutočné ukončenie činnosti v ich prospech.
Ukážkový prípad?
Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Ján Sabol bol do svojej funkcie nominovaný Stranou občianskeho porozumenia. Ako tvrdil v rozhovore pre denník SME, stalo sa tak na základe jeho odbornosti, nakoľko nikdy nebol a ani nie je členom Hamžíkovej strany. Člen generálnej rady Združenia podnikateľov Slovenska a úspešný podnikateľ sa vzdal svojho pôsobenia v súkromných spoločnostiach vrátane funkcie predsedu predstavenstva v spoločnosti, známej okrem iného výrobou alkoholických nápojov, St. Nicolaus, a.s. Priamo na ministerstvo sa naňho obracal generálny riaditeľ spoločnosti GNAG, podnikateľ gruzínskeho pôvodu Ašot W. Grigorian. Žiadal ho, aby mu pomohol doriešiť obchodný spor medzi jeho firmou a St. Nicolaus Trade a Liehovarom Leopoldov, ktorý vznikol v súvislosti s výrobou a fľaškovaním jeho značky alkoholu. Ako vyplýva z jeho listov, ktoré má denník SME k dispozícii, dokonca sa kvôli tomu so štátnym tajomníkom osobne stretol, a to priamo na pôde ministerstva hospodárstva.
Firemný spor na ministerstve?
Firma GNAG, s. r. o., sa podľa Grigoriana sedem rokov venovala distribúcii alkoholických nápojov. Potom sa rozhodli pre spoluprácu s firmami, kde je podľa Grigorianových slov hlavným akcionárom štátny tajomník Sabol. Grigorian tvrdí: „Ukázalo sa, že chceli zrejme ukradnúť náš know-how a začali vyrábať podobný nápoj s rovnakou etiketou, len s iným menom. Keď som chcel problém riešiť, vedenie spoločnosti, konkrétne generálny riaditeľ Svorádek, mi oznámilo, že musím rokovať so štátnym tajomníkom Sabolom, hlavným akcionárom.“
Sabol tvrdí, že to nie je pravda. Namieta, že určite nie je hlavným akcionárom spoločnosti a žiadnym spôsobom sa nevenuje riadeniu týchto spoločností a dokonca v Liehovare Leopoldov nikdy nepôsobil. Podľa obchodného registra na internete pôsobil od roku 1995 do januára 1999 v St. Nicolaus Trade, ako predseda predstavenstva.
Priznáva, že sa s generálnym riaditeľom GNAG-u niekoľkokrát stretol, ale vždy mu len oznámil, že riešiť problém musí so súčasným vedením spoločnosti.
Grigorian namieta: „Sabol sa so mnou vždy veľmi príjemne porozprával a tvrdil, že všetko zariadi. Bol som s ním viackrát, niekoľkokrát sme spolu telefonovali.“
Grigorian svoje tvrdenie opiera aj o svoj list zo dňa 6. septembra 2001, ktorý bol podaný cez podateľňu ministerstva hospodárstva. V ňom sa doslova píše, že na stretnutí v auguste minulého roku „bolo so štátnym tajomníkom dohodnuté, že prerokuje so svojimi partnermi v spoločnosti St. Nicolaus Trade a Liehovar Leopoldov odstránenie problémov“. Grigorian dokonca tvrdí, že „párkrát ma upozornil, že takéto listy netreba dávať cez ministerstvo, aby nevznikli zbytočné problémy“.
Sabol priznáva, že ho naozaj požiadal, aby listy na ministerstvo neposielal, ale údajne len preto, že mu prízvukoval, že s riadením týchto spoločností nič nemá: „Prijal som ho len preto, že pôvodne prišiel s inou témou, dotýkajúcou sa činnosti ministerstva,“ povedal doslova.
Sabol mu mal podľa jeho slov na stretnutí vysvetliť, že o týchto veciach už nerozhoduje: „Nemôžem predsa nikomu zabrániť, aby mi sem listy písal a aby sa na mňa obracal. Doplácam teraz len na svoju slušnosť, že som ustúpil jeho dotieravosti a prijal ho, ale u takýto pochybných osôb sa zrejme slušnosť nevypláca.“
Porušený zákon?
Napriek tomu, že sa zákon o konflikte záujmov nenovelizoval, podľa advokátky z Nadácie Charty 77 Renáty Záhorákovej, ak by štátny tajomník zastával záujmy súkromnej spoločnosti počas výkonu svojej funkcie na ministerstve, prišlo by k porušeniu zákona. „Podľa článku 3 sa má pri výkone štátnej funkcie, ako aj v osobnom živote zdržiavať všetkého, čo môže byť v rozpore s výkonom funkcie, ale aj všetkého, čo môže ohroziť jeho dôveryhodnosť,“ povedala doslova.
Štátny tajomník nesmie byť členom orgánov firmy, a pokiaľ je spolupodielnikom súkromnej spoločnosti, môže sa zúčastňovať len valného zhromaždenia. Zákon neumožňuje zasahovať priamo do riadenia spoločnosti. O prípadných sankciách môže rozhodnúť v opačných prípadoch iba výbor Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií.
JURAJ MARTINY
