LONDÝN, BRATISLAVA. Prvýkrát od roku 1870 dostanú väzni vo Veľkej Británii volebné právo. Vybojoval im ho vrah, ktorý dostal doživotie. Už pri ďalších voľbách v roku 2014 by tak mohli voliť aj odsúdení.
Viac ako samotný obsah tejto informácie Britov hnevá fakt, že o zmene zákona nerozhodli poslanci ani vládni politici, ale európski sudcovia. Vláda Davida Camerona totiž po šiestich rokoch vzdala súboj s Európskym súdom pre ľudské práva a rozhodla sa upraviť zákon.
Väzni sa môžu len vzbúriť Spor sa začal v roku 2004, keď súd v Štraburgu vyhovel sťažnosti Johna Hirsta. Toho v roku 1980 odsúdili na doživotie za to, že sekerou zavraždil majiteľku bytu, v ktorom žil. Nepáčilo sa mu, že spolu so slobodou prišiel aj o právo vyberať si vládu.
Odsúdení vo voľbách Nejakú formu práva hlasovať pre odsúdených má 28 európskych krajín, medzi nimi Francúzsko, Nemecko alebo Taliansko. V Rusku a Japonsku nemôžu odsúdení voliť vôbec. Len v dvoch amerických štátoch môžu hlasovať aj odsúdení, niektoré im toto právo nepriznávajú ani po prepustení. V Írsku zákony nezakazujú odsúdeným hlasovať, no počas volieb nedostávajú povolenie na opustenie väznice. De facto tak hlasovať nemôžu.
„Ak máte demokraciu, môžete ísť do parlamentu a presadzovať svoje názory. Lenže to sa nedá, ak nemôžete voliť. Všetko, čo môžu urobiť väzni, ak sú nespokojní, je vzbura,“ povedal podľa Daily Telegraphu Hirst.
Labouristická vláda verdikt štrasburského súdu nezapracovala do právneho systému. Všemožne sa snažila nájsť spôsob, ako sa tomu vyhnúť. Zmenu priniesol až nástup konzervatívcov, ktorí sú paradoxne známi skôr euroskeptickými postojmi.
Do vlády sa totiž dostala analýza, podľa ktorej by každý väzeň bez volebného práva mohol vysúdiť odškodné 750 libier. Pri 70-tisícoch väzňoch to môže byť spolu viac ako 50 miliónov libier (asi 57 miliónov eur). A to vláda v čase krízy nechce riskovať.
Súdny imperializmus Denník Daily Telegraph v utorok priniesol informáciu, že Camerona tento ústupok síce rozhneval, no vláda by plánovanú zmenu zákona mala oznámiť už v stredu. Do konca roka by sa mala dostať do parlamentu.
Aktivisti za práva odsúdených sa tešia. Jon Collins z Aliancie pre kriminálnu spravodlivosť pre Daily Telegraph dokonca vyhlásil, že zmena prichádza neskoro.
„Odopretie práva voliť pre väzňov nemalo žiadny zmysel a vláda robí dobre, keď ide zmeniť tento staromódny zákon,“ povedal.
Väzenie nie je len o treste, ale aj o náprave a jedným zo spôsobov opätovného začlenenia do spoločnosti je práve účasť na správe veci verejných, hovoria ďalší aktivisti.
Odporcovia zmeny zas argumentujú tým, že ak niekto parazitoval na spoločnosti, nemá právo o nej rozhodovať.
Vláde však najviac vyčítajú fakt, že zákon nemení z vlastného popudu, ale ustupuje medzinárodnému súdu.
„Rozhodnutie o práve väzňov voliť je súdny imperializmus. Zákon by mal prijímať parlament a nie európsky súd,“ napísal pre Daily Telegraph David Green z pravicového think tanku Civitas.
Podobný problém nedávno riešilo Slovensko. Odsúdení takisto nemohli hlasovať v parlamentných voľbách, čo ústavný súd začiatkom roka 2009 označil za protiústavné. O rok neskôr parlament prijal zákon, podľa ktorého právo voliť nemajú usvedčení páchatelia obzvlášť závažných trestných činov.
Hirst voliť asi nebude Posledné slovo o zákone budú mať britskí zákonodarcovia. Aj európsky súd totiž štátom priznal možnosť obmedziť volebné právo. Brtiské médiá spomínajú dve možnosti. Podľa prvej by volebné právo mohli poslanci priznať len ľuďom odsúdeným na menej ako pol roka väzenia.
Pravdepodobnejšia je možnosť, že voliť nebudú môcť väzni odsúdení na doživotie, vrahovia detí či sérioví vrahovia. Teda ani John Hirst.
