.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Ak sú tento rok voľby do Kongresu niečím iné, tak je to práve nimi. Do tradičných bojov demokratov a republikánov vstúpilo hnutie Tea Party, ktoré denník Wall Street Journal nazval najdynamickejšou politickou silou v súčasnej Amerike. Mnohí ich kandidáti sa veľmi pravdepodobne po voľbách dostanú do Kongresu.
Kým vo Francúzsku ľudia protestujú a štrajkujú, lebo nesúhlasia so škrtmi v sociálnom štáte či s predĺžením veku odchodu do dôchodku, v súčasnej Amerike je to presne naopak. Sympatizanti Tea Party žiadajú od federálnej vlády šetriť a menej utrácať. Chcú nižší dlh, ktorý nezaťaží americké deti, či menší štát, ktorý neobmedzuje slobodu jednotlivých štátov a občanov. Presne tak, ako je to už vo viac ako 220 rokov starej americkej ústave, hovoria.
Nikto ich nepočúva
Počiatky hnutia treba hľadať v časoch, keď Bushova vláda naliala miliardy dolárov do krachujúcich bánk. Mnohí pravicoví voliči s takýmto zasahovaním do slobodného trhu a míňaním ich daní nesúhlasili. Voľba ľavicového prezidenta Obamu a jeho výdavky na ekonomické stimuly ich znechutili ešte viac.
K vzniku Tea Party pomohlo aj to, že konzervatívni pravicoví voliči necítili, že Republikánska strana, ktorú tradične volili, zastáva ich názor. Podľa sociológa Scotta Rassmusena si 75 percent ich voličov myslí, že strana nie je v spojení so základňou.
„Skrátka nás bolo veľa, ktorí sme mali po krk Republikánskej strany,“ hovorí pre Wall Street Journal Jenny Martinová, koordinátorka hnutia Tea Party Patriots.
Prvé zhromaždenia sa uskutočnili na jar 2009. Spontánne sa začali šíriť po celej krajine, najmä na juhu a západe. Nejde pritom o jednotnú organizáciu – podľa Washington Post existuje okolo 1400 Tea Party skupín. Samotní aktivisti hovoria, že nie sú politickou stranou a odmietajú aj jednotného lídra hnutia.
Bieli kresťania
V hnutí sa angažujú v drvivej väčšine bieli Američania v strednom veku zarábajúci mierne nad priemer. Podľa prieskumov sa 80 percent z nich pokladá za kresťanov. Sú sociálne konzervatívni, dve tretiny odmietajú potraty. Hovoria však, že to nie je pre Tea Party najdôležitejšie.
Prvýkrát ukázali svoju silu pred rokom, keď ich kandidát Scott Brown vyhral boj o voľné senátne kreslo za Massachusetts. Sila hnutia narástla aj vo volebnom roku a vôbec nejde len o zanedbateľné množstvo ľudí. Podľa prieskumu CBS News každý piaty Američan hnutie podporuje. Jeho súčasťou sa cíti byť 11 percent obyvateľov.
Silný hlas v Kongrese?
Počas obdobia primárok vo viacerých štátoch kandidáti hnutia Tea Party zdolali kandidátov, ktorých podporovala politicky aj finančne Republikánska strana. Mnohí analytici vtedy varovali, že to môže pomôcť demokratom.
Kandidáti Tea Party sú viac vpravo a príliš konzervatívni, aby získali aj podporu nezávislých voličov, ktorí tradične vyhrávajú voľby. Medzi kandidátmi do Senátu to však zatiaľ platí iba v Delaware, kde kandidátka Christine O'Donnellová veľké šance nemá. V iných štátoch, napríklad na Floride, si kandidáti v prieskumoch vedú dobre. Navyše, ako píše magazín Economist, Tea Party republikánom pomohlo tým, že im dodalo energiu a ich voličom entuziazmus.
New York Times narátal, že v utorkových voľbách kandiduje 138 ľudí, ktorých Tea Party podporuje. Z nich 33 má reálnu šancu získať kreslo v Snemovni a 8 v Senáte. Je teda celkom možné, že po utorkových voľbách bude mať Tea Party v Kongrese silný hlas.
Obama rozdeľuje Ameriku ako jeho predchodca
Súčasný prezident má v prieskumoch rovnako veľký rozdiel medzi podporou demokratov a republikánov, ako bývalý prezident George W. Bush.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Prezident Barack Obama rozdeľuje Ameriku podobne ako jeho nepopulárny predchodca. Podľa posledného prieskumu Gallupovho inštitútu Obamu podporuje 81 percent demokratov, no iba 8 percent republikánskych voličov.
Bývalý prezident George W. Bush mal pred kongresovými voľbami počas druhého volebného obdobia podobné čísla. V 50ročnej histórii meraní spoločnosti neboli americkí prezidenti, ktorí by viac polarizovali spoločnosť. Ak bude chcieť Obama obhájiť svoj úrad, bude sa musieť podľa mnohých analytikov viac posunúť do stredu politického spektra.
Podobne, ako sa to podarilo demokratickému prezidentovi Billovi Clintonovi. Demokrati v polovici prvého obdobia stratili Kongres, no prezidentovi sa touto taktikou podarilo vyhrať voľby v roku 1996.
Okrem politického presvedčenia rozdeľuje Barack Obama Ameriku aj medzi rasami. Kým podľa prieskumu CBS News 90 percent černochov prvého Afroameričana v Bielom dome aj po 18 mesiacoch podporuje, medzi bielymi voličmi ho schvaľuje 37 percent ľudí.
