V detstve ho prezývali malý nazi-princ. Jeho otcom bol Veit Harlan, obľúbenec ríšskeho ministra propagandy Josepha Goebbelsa, ktorý bol u Harlanovcov ako doma. Traduje sa, že práve tam sa Goebbels zoznámil so svojou osudovou láskou, českou herečkou Lídou Baarovou.
Ako osemročný bol Thomas Harlan (19. 2. 1929 - 16. 10. 2010) s otcom hosťom u nacistického vodcu Hitlera. Na desiate narodeniny ho prekvapil „strýčko Jozef" (Goebbels). Zobudil ho v noci a v sprievode eskorty doviezol do arizovaného obchodného domu Wertheim, otvoreného špeciálne pre oslávenca. Tam si mohol vybrať detský vlak Märklin.
Ako jedenásťročný sa Thomas stal veliteľom Hitlerjugend v námorníckom oddiele. To už otec Veit dokončoval film Žid Süss (1940), ktorý nakrútil na Goebbelsovu objednávku a stal sa pilierom nacistickej propagandy. Hrala v ňom aj druhá Veitova manželka, švédska herečka Kristina Söderbomová. Použili a znetvorili Feuchtwangerov historický román z 18. storočia, román autora, ktorý musel z Nemecka pred nacistami ujsť.
Poznanie zla
Mladému Thomasovi Harlanovi to začalo dochádzať až v roku 1942. To mal 13 rokov. Poslali ho k tútorom do Poľska (Východného Pruska), kde mu náhradný otec povedal: „Ja som členom SA, moja žena je Židovka, azda sa nám tvoja uniforma z Hitlerjugend ešte zíde." Po vojne sa vrátil do Berlína a v roku 1947 začal v Tübingene študovať filozofiu. Po procese v roku 1949, keď jeho otca za film Žid Süss oslobodili, si uvedomil, že staré vzťahy fungujú a mnohí bývalí zločinci obsadzujú v západnom Nemecku dôležité štátne posty a stali sa váženými občanmi. Sudca, ktorý ho oslobodil, bol, ako sa neskôr ukázalo, aj nacistickým sudcom.
V Thomasovi to zanechalo pocit trpkosti a ľudského poníženia. Keď dostal trojmesačné štipendium a v Paríži na Sorbone pokračoval v štúdiu filozofie a matematiky, nevrátil sa. Býval spolu s filozofom Gillesom Deleuzeom u spisovateľa Michela Turniera, dôležité bolo jeho stretnutie s nemeckým hercom Klausom Kinským, s ktorým prežívali búrlivé päťdesiate roky („...robili sme všetko, čo sa nesmelo").
V roku 1952 navštívili Izrael, o rok Harlan vydal svoju prvú divadelnú hru Bluma, cestoval do Sovietskeho zväzu, v roku 1958 spolu s Kinským založili v Berlíne Junge Ensemble a hneď prvá premiéra hry Ja sám a žiadny anjel - kronika z Varšavského geta vyvolala na Západe škandál. V roku 1959 začali Harlanovi prichádzať prvé žaloby na ochranu osobnosti, medzi inými od vtedajšieho poslanca Bundestagu za FDP Ernsta Achenbacha a spoluzakladateľa spolkovej spravodajskej služby (BND) Franza Sixa.
Harlanovi začalo byť v Nemecku „tesno" a v roku 1960 odišiel na niekoľko rokov do Poľska, aby v archívoch vyhľadával materiály a dôkazy o nemeckých vojnových zločincoch. Začal s rešeršami o likvidačných táboroch Chelmno (Kulmhof), Sobibór, Belżec a Treblinka. V poľských archívoch našiel tisícky dokumentov o vojnových zločinoch a hessenskému štátnemu zástupcovi Fritzovi Bauerovi dodal viac ako dve tisícky dôkazov na začatie trestných stíhaní v Nemeckej spolkovej republike. V západnom Nemecku to považovali za vlastizradu a na desať rokov mu odobrali pas. Materiál, ktorý zozbieral, použil vo svojich románoch.
V románe Rosa píše o lágri Chelmno, kde bolo od roku 1941 usmrtených viac ako 300-tisíc ľudí. V poľskom archíve našiel vkladnú knižku istého Franza Maderholza, na ktorej boli vysoké týždňové príjmy. Ako neskôr zistil, išlo o „prémie za usmrtenie".
FOTO - www.welt.de
Ľavicový revolucionár
Harlan opustil Varšavu v roku 1964, zašiel za umierajúcim otcom Veitom na Capri. S režisérom Žida Süssa zostal šesť týždňov, aby mu vysvetlil, že neverí v nevinu umenia. Thomas Harlan, medzinárodný nemecký revolucionár, sa v Taliansku pridal k ľavicovej skupine Lotta Continua, cestoval a filmoval. V Čile sa zapojil do odboja proti diktátorovi Pinochetovi, bol v Bolívii i v USA. V Portugalsku bol v revolučnom výbore tzv. klinčekovej revolúcie a pripravoval dokument Torre Bela (premiéra 1977 v Cannes).
Posledné desaťročie prežil Thomas Harlan na pľúcnej klinike v Berchtesgadene. Tam okrem románu Rosa napísal ďalší - Heldenfriedhof (Cintorín hrdinov) tiež o nacistických vojnových zločincoch, ktorí si pokojne dožívajú starobu. Poskytol mnoho rozhovorov novinárom, Jean-Pierre Stephan svoj rozhovor vydal knižne - Tvár tvojho nepriateľa. Nemecký život. Tomas Harlan z izby kliniky pozeral na kopec, kde mal Hitler svoje letovisko.
