JAKARTA. Po tom, čo do masového hrobu pochovali obete prvej erupcie, sopka vybuchla znovu. Tri ďalšie indonézske sopky prejavili zvýšenú aktivitu.
Ešte predtým však príroda upratala skazu, ktorú po sebe zanechal horúci smrtiaci oblak žeravých plynov a popola nazývaný wedhus gembel, čo je jávanský výraz pre pyroklastický oblak pohybujúci sa rýchlosťou 300 kilometrov za hodinu s teplotou až 600 stupňov Celzia.
Silný ďažď zmyl hrubú vrstvu popola z najviac zasiahnutej oblasti, ktorá po prvej utorkovej erupcii pripomínala mesačnú krajinu. Merapi vybuchla vo štvrtok popoludní miestneho času a opäť v piatok ráno na svitaní, pričom po prvý raz chŕlila okrem popola a kamenia aj lávu.
Desaťkilometrová zóna pod sopkou je uzavretá, ale množstvo dedinčanov, ktorí zutekali do evakuačných táborov, sa vracia do svojich príbytkov nakŕmiť dobytok a hydinu. Riskujú životy, aj napriek zákazom a vysokému riziku.
“Pre mnohých sú domáce statky celým majetkom, ktoré majú zabezpečiť ich deťom aspoň aké-také vzdelanie a budúcnosť. Tí, čo sa každé ráno vracajú hore, si riziko uvedomujú, ale nemôžu si dovoliť nechať svoje kravy, ovce a hydinu zahynúť,” potvrdil pre SME Slovák Dušan Kmeť žijúci na úpätí Merapi neďaleko uzavretej zóny.
Môj čas zomrieť prišiel
Dvadsať z obetí prvej erupcie pochovali v dedine Sidorojo, južne od vulkánu. Truhly uložili do masového hrobu a prikryli bambusom. Príbuzní obetí si svojich blízkych uctili lupeňmi kvetov predtým, ako hrob zasypali zemou.
Najslávnejšou obeťou Merapi sa stal posledný muž stojaci na jej upätí. Mystický strážca vulkánu Mbah Marijan bol pochovaný vedľa svojho otca, predchádzajúceho strážcu, za účasti tisícky domorodcov. Jogjakartský sultanát vyhlásiť, že mali neblahú predtuchu jeho viery.
Vedeli, že Mbah Marijan je oddaný, ale aj tvrdohlavý služobník, ktorý by uposlúchol iba predchádzajúceho, vysoko rešpektovaného sultána. Ten ho menoval a poveril strážiť Merapi a vyjednávať s duchmi hory.
V jednom z posledných rozhovorov, ktoré poskytol agentúre AFP povedal: “Mojou úlohou je zastaviť lávu. Nechať sopku dýchať, ale nie kašlať.”
Spúšť pod sopkou Merapi - pozrite si fotogalériu.
Hľadá sa nástupca
Denník Jakarta Globe zase citoval jeho blízkeho priateľa Wangsafyudina, ktorý ho na poslednú chvíľu presviedčal, aby odišiel. “Môj čas zomrieť na tomto mieste už skoro prišiel, nemôžem odísť,” povedal Mbah Marijan.
V jeho dome spolu s ním zomrelo 13 ľudí, ktorí sa ho snažili zachrániť. Jeho žena a päť detí erupciu prežili.
Jávanská kultúra je plná mystiky a duchovna a Marijan bral svoju prácu seriózne. Azda až príliš. Pre mnohých je jeho postoj nepochopiteľný a kontroverzný, pre tunajších domorodcov skôr prirodzený.
Medzičasom sa už hľadá aj jeho nástupca. Musí to byť potomok strážcu, alebo jeho asistent.
Najpovolanejším sa zatiaľ javí dlhoročný asistent Mbah Marijana 49-ročný Ponimin, ktorý pred vyčíňaním Merapi ušiel spolu s rodinou, ale utrpel popáleniny na nohách.
Za oficiálneho asistenta ho menoval terajší sultán Hamengku Buwono X, pričom mu prináleží aj šlachtické meno Surakso Poniharjo. Práve on by sa pravdepodobne mal stat ďalším strážcom takmer trojtisícového vulkánu.
Kyslé sadze ohrozujú Borobudur
Viac ako 50-tisíc ľudí žije v provizórnych kempoch, školách, či u príbuzných. Mnohí majú stále problémy s dýchaním.
Popol z Merapi, ktorý padal ako hustý dážď, ohrozuje aj neďaleký najväčšší budhistický chrámový komplex na svete Borobudur z 9. storočia, najnavševovanejšiu turistickú atrakciu Indonézie zapísanú aj v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Niektoré jeho časti museli uzavrieť, aby mohli byť očistené od sivého popola. Odborníci sa obávajú, že kyslé sadze urýchlia rozklad státisícov kusov kameňa, z ktorých je Borobudur postavený. Chrámový komplex bol objavený v roku 1814 pod nánosmi vulkanického popola zarastený džunglou.
Zobudili sa ďalšie tri sopky
Medzičasom, tri ďalšie indonézske sopky prejavili náznaky zvýšenej aktivity.
Na Anak Krakatau, ktorá leží medzi Sumatrou a Jávou, zaznamenali od stredy až 117 menších výbuchov Sopka Galunggung pri meste Tasikmalaya na západnej Jáve a vulkán Dempo na južnej Sumatre tiež vykazujú náznaky zvýšenej activity.
Podľa monitorovacích stredísk zatiaľ nie sú nebezpečné.
Autor: Juraj Sedlák
