PRAHA, BRATISLAVA. Vládni občianski demokrati (ODS) si to poistili. Na poslednom zasadnutí Senátu, v ktorom majú väčšinu, rozhodli, že v roku 2011 bude v Afganistane slúžiť 720 českých vojakov, o 220 viac ako teraz.
Koncom novembra zasadne Senát v novom zložení. Po októbrových senátnych voľbách v ňom prvýkrát v histórii hornej komory parlamentu bude mať väčšinu ľavica, najviac kresiel má sociálna demokracia (ČSSD).
Snemovňa by nemohla Senát prehlasovať
Tá so zvýšením českých vojakov v Afganistane nesúhlasí a Snemovňa by jej nesúhlas nemohla prehlasovať. „Nemožno čakať,“ povedal premiér Nečas s tým, že operácie v rizikových oblastiach nemožno schvaľovať na poslednú chvíľu.
„Je to výsmech všetkým občanom, ktorí boli voliť,“ hneval sa šéf ČSSD Bohuslav Sobotka. Za viac vojakov v Afganistane, ktorý je zahraničnou prioritou amerického prezidenta Baracka Obamu, však hlasovalo aj 11 senátorov za sociálnu demokraciu. Spolu návrh podporilo 57 senátorov z 81.
Česi idú rekonštruovať
Vláda Petra Nečasa rozhodla o zvýšení počtu vojakov začiatkom októbra. Ich mandát potrvá dva roky, neskôr zníži na 640. Misia bude stáť takmer dve miliardy českých korún, asi 80 miliónov eur.
„Zameriame sa na podporu rekonštrukcie krajiny v provincii Lógar, výcvik afganských bezpečnostných síl, aby si Afganci raz mohli vládnuť sami,“ povedal minister obrany Alexandr Vondra (ODS).
Ruská armáda sa do Afganistanu nechce vrátiť
Na summit NATO príde aj ruský prezident. O spoločných operáciách však zrejme hovoriť nebude.
BRUSEL, BRATISLAVA. Bola by to jedna z najväčších geopolitických zmien v posledných desaťročiach. Rusko by vstúpilo do vojny v Afganistane spolu s jednotkami NATO a Spojených štátov. Trénovalo by napríklad afganských vojakov a pomáhalo so svojimi vrtuľníkmi naháňať pašerákov heroínu.
Zmena ruského postoja k Severoatlantickej aliancii, ktorú má podľa britského denníka Independent ruský prezident Dmitrij Medvedev oznámiť na novembrovom summite NATO v Lisabone, však zrejme tak ďaleko nepôjde.
„Už sme boli v Afganistane a veľmi sa nám tam nepáčilo,“ citovala vo štvrtok agentúra Ria Novosti ruského veľvyslanca pri NATO Dmitrija Rogozina.
Ten odmietol špekulácie britskej tlače, že by sa Rusi dve desaťročia po neúspešnej vojne s mudžahedínmi vrátili do problematickej krajiny, kde si americkí vojaci a jednotky NATO stále nevedia poradiť s Talibanom a al-Káidou.
Sovietska armáda v rokoch 1979 až 1989 neuspela v boji proti afganskej gerile. Počas konfliktu zomrelo asi milión afganských civilistov a Moskva prišla o 15tisíc vojakov.
Mirek Tóda
