Brdo 1. júna (TASR) - Prezidenti Českej republiky a Slovinska, Václav Havel a Milan Kučan, sa spoločným vyhlásením vydaným počas stretnutia prezidentov 16 krajín strednej a východnej Európy rozlúčili so summitmi, ktorých tradíciu v roku 1994 spolu zakladali.
Pre českého a slovinského prezidenta bolo tohtoročné stretnutie posledným, keďže v nasledujúcich mesiacoch vyprší ich mandát, Kučanovo funkčné obdobie sa skončí v decembri, Havlovo vo februári 2003. Havel a Kučan sa spolu s rakúskym partnerom Thomasom Klestilom zúčastnili na všetkých doterajších stretnutiach.
V dokumente prezidenti stručne zhodnotili vývoj, ktorým región prešiel od obdobia po páde Berlínskeho múra a komunizmu, keď sa stretnutia začali. Po páde komunizmu bola stredná Európa "naplnená nielen nádejou a očakávaním, ale aj neistotou z budúcnosti", uvádza sa vo vyhlásení. Z tohto dôvodu boli jasné dva hlavné ciele: integráciou nových štátov do EÚ prekonať rozdiely v Európe a snažiť sa o posilnenie transatlantickej a európskej bezpečnosti.
Kučma a Havel pripomenuli obrovské zmeny, ktoré strednej Európe priniesli 90. roky. Česko, Poľsko a Maďarsko sa v roku 1999 stali členmi NATO a symbolicky v tomto roku sa má rozhodnúť o ďalšom rozširovaní aliancie. Prezidenti poukázali aj na to, že väčšina stredoeurópskych krajín participovala a pokračuje v účasti na mierových misiách na Balkáne, kde v ostatnom čase tiež došlo k početným významným zmenám k lepšiemu.
Kučma a Havel zároveň upozornili, že problémy regiónu nie sú zažehnané. "Určité stredoeurópske štáty sa tiež rozhodli pre užšiu formu spolupráce zameranej na prekonanie ešte nie celkom zahojených tektonických zlomov minulosti. Nanešťastie, príležitostné historické reminiscencie zostávajú v politickom živote príťažlivým nástrojom - je to siahanie do Pandorinej skrinky histórie namiesto zvyšovania sebauvedomenia a sebareflexie," uvádza sa vo vyhlásení.
Prezidenti v narážke na problematiku Benešových dekrétov dodali, že vo vzťahoch medzi európskymi štátmi "by história mala byť predmetom dialógu a nie konfrontácie, nehovoriac o podmieňovaní prijatia krajiny do euroatlantických integračných štruktúr". Hlavy krajín regiónu naďalej zohrávajú špecifickú rolu pri hľadaní spoločnej platformy a pri posilňovaní "krehkých mechanizmov vzájomného rešpektu", pričom stále uvažujú v perspektíve širšej komunity, uvádza sa vo vyhlásení Havla a Kučana, podľa ktorých je stredná Európa "ochotná zdieľať zodpovednosť za globálny vývoj nášho sveta".
Osobné a neformálne stretnutia prezidentov prispievajú k formulovaniu špecifickej stredoeurópskej skúsenosti, ako aj k bohatstvu a rôznorodosti zjednotenej Európy. Prispievajú aj k prehlbovaniu kontaktov medzi štátmi, ktoré sa nachádzajú v rôznych historických okolnostiach a pre ktoré sú základné európske hodnoty prioritou.
"Rozlúčková" deklarácia sa počas summitu postarala o menší rozruch. Podľa niektorých informácií sa najprv uvažovalo o tom, že pod vyhlásením bude podpísaný aj Klestil, prípadne, že vyhlásenie sa stane deklaráciou všetkých účastníkov summitu. Proti tomuto sa však údajne postavil taliansky prezident Carlo Azeglio Ciampi, ktorý mal výhrady voči niektorým pasážam. Predstaviteľ tlačového oddelenia českého prezidenta sa dnes k tejto záležitosti pred slovenskými novinármi odmietol bližšie vyjadriť s tým, že všetkých prezidentov so znením deklarácie oboznámili.
(osobitný spravodajca TASR Robert Kolesík) kr ed
