BRUSEL. Tohtoročný jesenný summit Európskej únie (EÚ), ktorý sa uskutoční vo štvrtok a piatok (28. a 29. 10.), sa bude niesť v znamení ostrých diskusií, ktoré vyvolali udalosti okolo tvorby architektúry nového hospodárskeho riadenia únie počas minulého týždňa. Neočakávaný "pakt" medzi Francúzskom a Nemeckom, súvisiaci so sankciami voči krajinám nezodpovedným v rozpočtovej politike, rozvíril politickú hladinu natoľko, že predmetom stretnutia lídrov krajín dvadsaťsedmičky bude prípadná zmena textu Lisabonskej zmluvy.
Program summitu EÚ dostal hlavný bod programu minulý pondelok. Rokovanie ministrov financií a posledné zasadnutie operačnej skupiny stáleho predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya poznačila dohoda medzi politickými lídrami Nemeckom a Francúzskom. Dve z hľadiska hlasovania v Rade EÚ najsilnejšie krajiny sa dohodli bez zahrnutia ďalších štátov na riešení dôležitých aspektov budúceho ekonomického fungovania eurozóny. Francúzsko si presadilo zavrhnutie aplikácie automatických sankcií pre vládu kabinetov, ktoré nevedia kontrolovať svoj rozpočtový deficit alebo udržať tempo znižovania verejného dlhu, kým Berlín si za podporu tohto "mäkšieho" prístupu vyžiadal od Paríža pomoc pri pretavení zmien do Lisabonskej zmluvy, ktoré si hospodárske riadenie žiada.
Aj keď z diplomatických kruhov odzneli ako reakcia na nemecko-francúzsku dohodu len výrazy "zdvihnuté obočie", celá záležitosť viacero krajín pobúrila, preto sa očakáva, že prvý deň summitu prinesie veľmi ostrú výmenu názorov a program by sa mohol pretiahnuť až do noci.
Debata bude smerovať k vytvoreniu stáleho krízového mechanizmu, ktorého vypracovanie bolo jednou z úloh operačnej skupiny, no na jeho forme sa počas šiestich stretnutí ministri financií dohodnúť nedokázali. Dostať do účinnosti by sa mal po roku 2013, keď končí dosah Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSF). "Do budúcnosti sa musí vytvoriť nový obranný val, pretože ten v súčasnosti platný má niekoľko medzier. Keby sa naozaj vyskytla krízová situácia, mal by byť výstrahou, aby sa banky, súkromný sektor a štáty nesprávali nezodpovedne. Nechceme však viesť diskusiu opačne - najprv viesť rokovania o otváraní alebo doplnení zmluvy, a potom o dôležitých otázkach krízového mechanizmu. My musíme najprv hovoriť o substancii zmeny, zhodnúť sa a ak právnici povedia, že je nevyhnutné uskutočniť zmeny v zmluve, potom sa môžeme rozprávať o tomto," charakterizoval slovenskú pozíciu veľvyslanec SR pri EÚ Ivan Korčok.
V súvislosti s nájdením legislatívnej opory pre zmeny sa skloňuje viacero scenárov - jedným z nich je zmena niekoľkých kapitol Lisabonskej zmluvy, ktorú však podporujú len Paríž a Berlín. Európsky parlament, Európska centrálna banka (ECB) či Luxembursko vyjadrili ostrý nesúhlas s takouto alternatívou, požiadavka nenašla pochopenie ani v Európskej komisii (EK). Ostatné krajiny sú otvorené debate, ale napríklad Dánsko, Írsko a Veľká Británia očakávajú zložitý proces schvaľovania zmien. Druhou možnosťou je zabezpečiť zmeny úpravou sekundárnej legislatívy, čo je však v prípade niektorých požiadaviek Nemecka nemožné. "Je veľmi pravdepodobné, že sa nedokážeme počas summitu zhodnúť na tom, či je naozaj nevyhnutná zmena zmluvy. Viem si skôr predstaviť to, že Európska rada poverí svojho predsedu, aby v určitom časovom rámci viedol diskusie s členskými krajinami a zistil ich názory, lebo tu musíme mať jednohlasné stanovisko. Dôležité však je, aby sa diskusia neviedla o otváraní zmluvy, ale o nastavení krízového mechanizmu, v opačnom prípade máme 'zarobené' na ďalší problém," myslí si veľvyslanec.
Slovensko už od úvodu politickej diskusie presadzuje klauzulu o možnosti riadeného bankrotu, ktorý by mal zaručiť nielen pre štáty ale aj pre ďalších účastníkov finančného trhu, že sa budú správať zodpovedne. "Bez toho veritelia požičiavajúci štátom nebudú mať zábrany ďalej poskytovať úvery krajinám bez ohľadu na to, v akej kondícii sa tieto nachádzajú, a budú sa orientovať len na to, aby im pôžičky prinášali želaný úrok. Po druhé, ak štáty nebudú cítiť nad hlavou Damoklov meč vo forme možného štátneho bankrotu, nebude to pôsobiť veľmi pozitívne na ich fiškálne správanie," odôvodnil Korčok.
Jedným z bodov dohody Merkelová-Sarkozy bolo aj to, že do zmluvy sa podľa nemeckého nápadu presadí aj suspendácia hlasovacích práv v Rade EÚ pre nedisciplinované štáty. Slovensko pripúšťa, že aj o tom môže byť diskusia, ale Korčok si myslí, že by to nemalo zatieniť iné dôležitejšie aspekty krízového mechanizmu. "Neexistuje o tom momentálne politický konsenzus. Podlieha to právnej analýze, ako je to vôbec zlučiteľné s právnymi princípmi, ktorými sme viazaní. Keď chceme rozprávať o budúcom zodpovednom riadení, tak toto je posledný bod. Pozastavenie hlasovacích práv je naozaj ultimatívne opatrenie, ktoré má niekoho odstrašiť. Dôležité nie je konať v situácii, keď už 'horí', ale aby bol nastavený tlak z Európskej únie, aby sa zúžil priestor pre nezodpovedné rozpočtové správanie," dodal.
Lídri EÚ majú v piatok pripraviť aj pozíciu zoskupenia na dva nadchádzajúce globálne summity. Prvým z nich je summit skupiny G20, ktorý sa uskutoční 11. a 12. novembra v Soule a bude zameraný na zotavenie globálnej ekonomiky z finančnej a hospodárskej krízy. Zmenou klímy sa zase od 29. novembra do 10. decembra tohto roka bude zaoberať medzinárodná konferencia v Cancúne. Európska rada by mala stanoviť aj hlavné politické posolstvá EÚ na summit so Spojenými štátmi, ktorý sa uskutoční 20. novembra tohto roka v Lisabone, okrem toho sa vrcholní predstavitelia štátov budú pripravovať aj na summit EÚ-Ukrajina (22. novembra) a EÚ-Rusko (9. decembra).
