VATIKÁN. Pápež Benedikt XVI. vo svojom posolstve k Svetovému dňu migrantov a utečencov, ktorý si katolíci pripomenú 16. januára, prisťahovalci a starousadlíci by mali tvoriť "jednu rodinu bratov a sestier", bez ohľadu na etnický pôvod či vierovyznanie.
"Štáty majú právo regulovať migračné prúdy a brániť vlastné hranice pri neustálom garantovaní náležitého rešpektovania dôstojnosti každej ľudskej bytosti," uviedol pápež vo svojom posolstve.
"Imigranti sú okrem iného povinní integrovať sa v hostiteľskej krajine, dodržiavať jej zákony a jej národnú identitu," dodáva hlava katolíckej cirkvi.
Podľa Benedikta XVI. pôvodní obyvatelia a prisťahovalci "patria do jednej rodiny" a všetci majú "rovnaké právo užívať statky zeme".
Pápež sa vyjadril k téme prisťahovalcov v období, keď sa v Európe čoraz častejšie ozývajú hlasy poukazujúce na potrebu integrácie cudzincov do spoločnosti.
V samotnom Nemecku vyvolal polemiku nedávny výrok spolkovej kancelárky Angely Merkelovej, podľa ktorej koncepcia multikultúrnej spoločnosti v krajine zlyhala.
Ešte predtým Vatikán kritizoval rozhodnutie francúzskej vlády deportovať stovky nelegálnych imigrantov pochádzajúcich z Bulharska a Rumunska.
Vatikán dnes vyzval aj Irak, aby nevykonal trest smrti vynesený dnes nad bývalým irackým ministrom zahraničných vecí Tárikom Azízom. Avizoval, že by sa mohol pokúsiť diplomatickou cestou dosiahnuť zrušenie popravy.
Ako poznamenal hovorca Vatikánu páter Federico Lombardi, dúfajú, že poprava nebude vykonaná. Zmiernenie trestu by podľa jeho slov napomohlo zmiereniu a znovunastoleniu mieru a spravodlivosti v Iraku.
Lombardi avizoval, že Vatikán sa zrejme pokúsi diplomatickou cestou zasiahnuť a dosiahnuť zrušenie popravy.
Azíza a dvoch ďalších poradcov zvrhnutého irackého diktátora Saddáma Husajna súd uznal vinnými z prenasledovania islamských strán a špeciálny súd pre zločiny Saddámovho režimu ich odsúdil na trest smrti obesením.
Tárik Azíz (74), ktorého zdravotný stav údajne nie je dobrý, bol hlavnou tvárou Saddámovho režimu v oblasti zahraničnej politiky, ako aj na pôde OSN. Hovorí totiž plynule anglicky a bol jediným kresťanom vo vedení Saddámovho prevažne sunnitského režimu. Známym sa stal ako šéf diplomacie najmä počas irackej invázie do Kuvajtu a vo vojne v Perzskom zálive v roku 1991.
