BERLÍN, BRATISLAVA. Franz Rademacher viedol v roku 1943 na nemeckom ministerstve zahraničných vecí takzvaný židovský referát.
Pri vyúčtovaní svojej zahraničnej cesty do Juhoslávie napísal ručne a čitateľne dôvod cesty: „Likvidácia Židov v Belehrade a rokovanie s maďarskými emisármi v Budapešti.“ O tom, čo rezort diplomacie riešil počas druhej svetovej vojny, vedel aj účtovník.
Diplomati a členovia NSDAP „Ministerstvo zahraničných vecí sa od začiatku aktívne podieľalo na prenasledovaní, zbavovaní práv, vyhnaní a záhube Židov. Bola to zločinecká organizácia,“ znie záver 880-stránkovej štúdie medzinárodných a nemeckých historikov, ktorí päť rokov skúmali úlohu ministerstva v čase vlády nacistického vodcu Adolfa Hitlera. Nie je to jediné prekvapivé zistenie o úrade, ktorý desaťročia po vojne vystupoval ako bašta odporcov Hitlera.
Podľa amerického, izraelského a troch nemeckých historikov, ktorí preskúmali dokumenty ministerstva, sa na prenasledovaní Židov aktívne podieľala väčšina z viac ako 6000 diplomatov, mnohí boli priamo členmi nacistickej strany NSDAP. „Politiku násilia podporovali v každom čase,“ povedal magazínu Der Spiegel šéf komisie Eckart Conze.
Závery historikov
Americký, izraelský a traja nemeckí historici študovali dokumenty päť rokov.
Podľa 880-stránkovej štúdie Ministerstvo a minulosť sa z viac ako 6000 nemeckých diplomatov väčšina aktívne podieľala na holokauste. V roku 1943 bolo zo 706 príslušníkov diplomatickej služby 573 členov nacistickej NSDAP. Po vojne pracovalo na ministerstve 42 percent bývalých členov nacistickej strany. Po vojne existoval zoznam krajín, kam hľadaní diplomati nemali cestovať, aby ich nezadržali.
V archívoch našli historici protokol z konferencie vo Wannsee, kde sa v roku 1942 rozhodlo o konečnom riešení židovskej otázky. Boli tam aj potvrdenia o návšteve Hitlera v jeho sídle v Obersalzbergu či v koncentračnom tábore Dachau. Bola to súčasť vzdelávania diplomatov.
Ministerstvo po vojne svoje pôsobenie v čase nacistickej diktatúry prikrášľovalo a spomínalo príbehy diplomatov, ako bol Gerhart Feine. Ten skutočne v Budapešti mnohých Židov zachránil. Bol však výnimkou.
Chránili zločincov Dnes štúdiu historikov zverejní bývalý šéf diplomacie Joschka Fischer. Vypracovaním komplexnej správy poveril medzinárodných a nemeckých historikov v roku 2005, keď v internom vestníku vyšiel oslavný nekrológ Franza Nüssleina. Ten v protektoráte Čechy a Morava posielal ľudí na smrť, po vojne však ďalej pracoval ako diplomat.
Exministra zistenia historikov zaskočili. „Keď som dostal správu, bol som zdesený,“ povedal podľa televízie N-tv. Hovoril hlavne o ochrane, ktorú svojím diplomatom poskytovalo ministerstvo po vojne.
Zhotovilo dokonca zoznam krajín, pred ktorými diplomatov hľadaných ako vojnových zločincov varovalo. Nevysielalo ich do štátov, kde im hrozilo zatknutie. „To považujem za jeden z najväčších škandálov,“ dodal Fischer.
Milosť nedával
Nekrológ Franza Nüssleina odhalil minulosť celého ministerstva.
BERLÍN, BRATISLAVA. Počas druhej svetovej vojny pracoval Franz Nüsslein ako vrchný štátny zástupca v protektoráte Čechy a Morava. V 900 prípadoch odmietol odsúdeným udeliť milosť a nacisti ho pochválili za „rozhodný“ postup.
Tri roky po vojne ho ako vojnového zločinca československý súd odsúdil na 20 rokov, neskôr ho odovzdal západnému Nemecku. To trest komunistickej krajiny neuznalo. Nüssleina odškodnil a vrátil mu prácu. Až do smrti pôsobil ako diplomat, bol generálnym konzulom v Barcelone a nikto jeho minulosť neriešil.
Až nekrológ v internom vestníku spustil aféru, ktorú musel riešiť vtedajší šéf diplomacie Joschka Fischer. O minulosti Nüssleina sa dozvedel z listu rozhorčenej Margy Henselerovej, ktorú mučilo gestapo. Fischer poveril komisiu historikov, aby preskúmala úlohu ministerstva počas vojny.
