Islambad 27. mája (TASR) - Radikálne vládnuce afganské hnutie Taliban chce zakázať plánovaný výskum Organizácie Spojených národov ohľadom zisťovania sociálnych pomerov v afganskej metropole Kábul.
Dôvodom je podľa Talibanu skutočnosť, že by do výskumu mali byť zaangažované aj afganské ženy, čo hnutie z princípu islamskej viery striktne vylučuje. Informovala o tom afganská tlačová agentúra AIP s odvolaním sa na zdroje ministerstva zahraničných vecí.
OSN poskytla Talibanu časovú lehotu do 15. júna, aby výskum povolilo. V opačnom prípade budú v Afganistane zatvorené všetky pekárne, ktoré podporuje Svetový potravinový program (WFP). Tým budú pozastavené aj dodávky pekárenských výrobkov chudobným obyvateľom Kábulu.
Podľa afganského ministerstva vnútra sú všetky vládne úrady pripravené s OSN spolupracovať. OSN však trvá na požiadavke, aby na výskume spolupracovalo aj približne 700 afganských žien.
"Nie sme pripravení robiť kompromisy ohľadne princípov našej islamskej viery," dodal hovorca ministerstva zahraničných vecí. Vládnuce hnutie Taliban zakazuje ženám prístup k vzdelaniu a zamestnať sa mimo domácnosti.
V júli minulého roka v rámci zákazu ženskej práce Taliban zakázal afganským ženám pracovať v mimovládnych organizáciách, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v zmierňovaní následkov v tejto vojnou zmietanej krajine.
OSN upozorňuje Taliban o nutnosti uskutočniť nový výskum sociálnych pomerov v Kábule už viac ako jeden rok. Len tak sa môže podľa OSN zabezpečiť, aby sa potravinárska humanitná pomoc WFP skutočne dostala až k tým najchudobnejším Afgancom.
Podľa riaditeľa WFP pre Afganistan Gerarda van Dijka počet obyvateľov Kábulu za posledných päť rokov neúmerne vzrástol, keďže mnohí Afganci sa sťahujú do hlavného mesta pred vojnou a hospodárskou núdzou aj zo vzdialených dedín.
WFP podporuje podľa jej údajov až 157 mestských pekárni, ktoré subvencovaný chlieb následne ako humanitnú pomoc rozdávajú viac ako 300.000 chudobným obyvateľom Kábulu. V prípade, ak by hnutie Taliban realizáciu výskumu nepovolilo, bude WFP aj naďalej podporovať 21 pekárni, ktoré patria kábulským vdovám.
Tým by WFP zabezpečilo minimálne životné podmienky asi 40.000 vdovám a ich deťom, ktoré by inak boli nútené žobrať. Podľa odhadov OSN je len v hlavnom meste Kábul odkázaných na cudziu pomoc viac ako štvrtina z celkového počtu 1,8 miliónov obyvateľov.
Len minulý týždeň si Taliban vyslúžil celosvetovú kritiku nariadením, podľa ktorého musia príslušníci nemoslimských menším nosiť na verejnosti príslušný žltý odznak. Podľa afganského ministerstva vnútra by označovanie príslušníkov nemoslimských menšín malo slúžiť na ich vlastnú ochranu v situáciách, keď afganská náboženská polícia uplatňuje striktné islamské právo voči moslimom.
Podľa viacerých však nariadenie silne evokuje éru, keď nemeckí nacisti nútili židov nosiť žlté hviezdy. Ďalší incident sa odohral pred desiatimi dňami, keď afganská náboženská polícia vtrhla do nemocnice vedenej Talianmi a zatkla troch zamestnancov nemocničného personálu a ďalších zbila.
Príčinou zásahu bola podľa afganských úradov skutočnosť, že v nemocnici sa muži stravovali spoločne so ženami. Celosvetovú kritiku si Taliban vyslúžil taktiež v marci tohto roka, keď dal príkaz na zničenie dvoch starobylých sôch Buddhu z čisto náboženských dôvodov.
Fundamentalistické hnutie Taliban sa dostalo k moci v roku 1996, keď násilím zvrhlo vtedajšiu afganskú vládu. V súčasnosti kontroluje takmer 95 percent územia Afganistanu a uplatňuje tam veľmi striktnú formu islamu.
Iba na severe Afganistanu sa ešte pri moci protivládna koalícia Severná aliancia, zložená z bývalých členov vlády. Cieľom vlády Talibanu je zriadenie čisto islamského štátu.
