LONDÝN. Internetová stránka WikiLeaks dnes oznámila, že čoskoro zverejní ďalších 15.000 tajných dokumentov o vojne v Afganistane.
WikiLeaks, ktorá sa prezentuje ako nezisková organizácia s cieľom podporovať slobodu informácií, zverejnila už 77.000 správ amerických tajných služieb o operáciách v Afganistane.
Okrem toho dnes Wikileaks zverejnila okolo 400.000 tajných amerických dokumentov o vojne v Iraku. Dokumenty obsahujú informácie o zneužívaní väzňov a o vraždách, mučení a znásilňovaní, spáchaných irackými bezpečnostnými silami. Na takomto hodnotení sa zhodli britský denník Guardian, americký The New York Times, nemecký magazín Der Spiegel a televízia al-Džazíra, ktoré ako prvé dostali dokument k nahliadnutiu.
Dokumenty dokazujú, že USA ignorovali porušovanie ľudských práv v Iraku. Podľa vyjadrenia Guardianu americkí predstavitelia zlyhali, keď obvinenia irackej polície a vojakov nevyšetrili.
WikiLeaks na margo pripravovaného zverejnenia nových dokumentov o afganskej vojne podotkla, že pre citlivý obsah nateraz pozastavila plánované vydanie ďalších 15.000 dokumentov o vojne v Afganistane. Kristian Hrafnsson z organizácie WikiLeaks však dnes novinárom v Londýne povedal, že dokumenty už boli úplne skontrolované a čoskoro dôjde k ich zverejneniu.
Ako Hrafnsson ďalej uviedol, dokumenty o irackej vojne boli upravené tak, že utajené ostali mená ľudí a niektoré informácie, "ktoré by mohli poškodiť jednotlivcov".
Stránka WikiLeaks, ktorá tvrdí, že je dotovaná ľudskoprávnymi kampaňami, novinármi a širokou verejnosťou, sa po zverejnení dokumentov o afganskej a irackej vojne stala terčom kritiky najmä v USA. Pentagón žiada, aby organizácia všetky dokumenty vrátila a stiahla zo svojej stránky tie, ktoré už publikovala.
Iracký premiér Núrí al-Málikí dnes WikiLeaks obvinil, že zverejnením dokumentov, zámerne marí jeho nádeje na znovuzvolenie.
Vo vyhlásení, dnes vydanom premiérovým úradom, sa tiež uvádza, že načasovanie zverejnenia dokumentov vyvoláva otázku, či nebolo politicky motivované.
Šiitský moslim Málikí zápasí už vyše sedem mesiacov o udržanie si postu po marcových parlamentných voľbách, ktoré nepriniesli jasného víťaza.
Vo vyhlásení sa tvrdí, že dokumenty neponúkajú nijaký dôkaz o neprimeranom a nezákonnom zaobchádzaní so zadržanými osobami v čase, keď Málikí riadil irackú vládu.
Vyhlásenie zdôraznilo, že premiér zastával prísny postoj voči teroristom, ale neuviedlo bližšie podrobnosti.
Zdroj: AP
