Teraz riešim mamy zo škôlky svojej dcéry. Sú to online mamy. Každé ráno, keď si otvorím email nájdem tam nejakú správu od rodičovskej rady.
Že pri škôlke sa prechádzal nejaký podozrivo vyzerajúci muž, že deti namiesto ovocia dostávajú čokoládovú nátierku, že videovrátnik nefunguje, že niekto na pohybovej výchove niekomu povedal, že má veľký zadok a podobne.
Mamy, lebo žiadny otec sa do tejto diskusie nezapája (to sa mi zdá pre Izrael typické), potom vypisujú siahodlé odpovede a predháňajú sa v návrhoch na riešenie. A hoci je moja hebrejčina skôr priemerná, viem z nich celkom odhadnúť, ktorá z týchto žien v mojom veku kandiduje na titul židovská mama.
A myslím, že viem, ktorá z nich urobí partnerovi svojho dieťaťa zo života peklo. Lebo je strašne vzťahovačná, nekritická a nadovšetko milujúca.
Keď sa stretávame v škôlke snažím sa k menu z emailu nájsť tvár. Celkom ma to baví, lebo inak s mamami komunikujeme len tak povrchne a ani sa nepoznáme po mene.
Všetky sa ponáhľame. Ráno riešime plače detí, zabudnuté vreckovky a vyzváňajúce mobily. Poobede sa zase ponáhľame deti nakŕmiť, uložiť spať a pohrať sa s nimi.
A večer si sadneme k počítačom a vypisujeme do diskusií o tučnom zadku, čo je problém, ktorý sa dá vyriešiť za dve minúty. Zoči-voči a je to. Lenže židovské online mamy to už nevedia.
Nie sú ako ich mamy či babky, čo na pavlačiach po sebe vykrikovali, že na ich dieťa si nikto dovoľovať nebude a namiesto bľabotania kúpili vrecko jabĺk a doniesli ho do škôlky, keď teda deti nedostávajú dosť vitamínov.
V minulosti boli židovské mamy akčné, dnes sú akčné na internete.
