Nobelova cena za mier sa považuje za najprestížnejšiu. Rozhodnutie, kto ju dostane a kto nie, je však často kritizované. Kedy podľa vás Nobelov výbor pochybil?
„Urobili sme chyby, čo sa týka neudelených cien, myslím, že najväčšou bolo neudelenie ceny Gándhímu a možno by sme mohli povedať aj Európskej únii. Keď sa obzriete po tejto sále, nad niektorými laureátmi možno váhate. Sú takí, u ktorých si nie som istý ani ja. Ale podstatné je, že sme spravili veľmi málo veľkých chýb. Nemyslím si, že hociktorý z laureátov bol svätý, ale každý z nich urobil užitočnú prácu a pomohol posunúť svet o pár krokov bližšie k mieru.“
Rozhoduje sa aj s ohľadom na budúcnosť?
„Áno, ale musí tam byť základ, že niečo dosiahli, nemôžete len hodiť cenu a dúfať, že niečo sa stane. Ale často očakávame, že cena bude fungovať ako impulz. Čiastočne to bolo tento rok a určite minulý rok v prípade Obamu. Udelenie ceny nedokáže veľa. Denne vidíme, akú malú moc má americký prezident a on je bezpochyby najmocnejším človekom na svete. Päť nórskych politikov nemôže transformovať medzinárodnú politiku, ale táto cena je česť, otvára všetky dvere a niekedy slúži ako ochrana. Nobelov výbor, samozrejme, nemôže zvrhnúť vlády. No je pozoruhodné, ako veľmi sa niektoré boja toho, že ich disidenti dostanú Nobelovu cenu za mier. Máme výborný príklad tento rok. Čínska vláda roky lobovala proti oceneniu Lioua, ale, našťastie, tento rok sa to podarilo a oni sa boja. Neexistuje iné vysvetlenie, prečo by Lioua dávali do väzenia na jedenásť rokov.“
Predstaviteľka čínskej vlády vás pred udelením ceny bola varovať. Ako prebiehalo vaše stretnutie?
„Hovoril som so zástupkyňou ministra zahraničných vecí Číny, ktorá povedala – za týmito disidentmi nikto nestojí. Ja som povedal, ak nikto za nimi nestojí, prečo ich posielate do väzenia na jedenásť rokov? A ona, že si vážia stabilitu a harmóniu a obávajú sa, že by mohla byť zničená. To však poprelo jej prvý argument, pretože ak disident môže zničiť stabilitu a harmóniu, musí za ním niekto stáť. My neveríme, že dokážeme zmeniť čínsku vládu. No veríme, že je dôležité postaviť sa za ľudské práva. Podporili sme Carla von Ossietzkeho proti Hitlerovi a Lecha Walesu proti sovietskym vládcom a dalajlámu a Lioua proti čínskej vláde. Som presvedčený, že tohtoročné rozhodnutie sa zapíše do dejín.“
Nebolo ťažké získať informácie o Liouvi v takej uzavretej krajine?
„Ani nie. Liou napísal viac než 700 esejí, bol známy. Prečo by sme mali robiť výnimku pre Čínu, lebo sa nahnevajú? Neurobili sme výnimku ani pre Sovietsky zväz, keď sme udelili cenu Sacharovovi či Lechovi Walesovi. Čínska vláda nám zároveň úžasne pomohla pri rozhodovaní, keď v decembri 2009 poslali Lioua na 11 rokov do väzenia. Už nebol len prominentným zástupcom disidentov, ale všeobecným symbolom v boji za ľudské práva v Číne.“
Ako dlho potrvá konflikt s Čínou?
„Neviem. Takéto dianie sa spustilo aj po ocenení dalajlámu v roku 1989. Vtedy trvalo niekoľko rokov, kým sa vzťahy napravili. Ale existujú krásne detaily, ktoré dávajú nádej. Kto povedal Liouvi, že dostal Nobelovu cenu? Väzenský dozorca. Keď mu to prišla povedať jeho žena, už to vedel. A stretnutie s nórskou ministerkou bolo síce zrušené, ale úradníci si sadli na niekoľko hodín a nakoniec mali aj príjemnú večeru.“
Číňania nemôžu pomáhať Nórom
Takú komplikovanú prípravu výstavy o laureátovi Nobelovej ceny ešte Nóri nezažili.
OSLO. V Nobelovom mierovom centre, v tmavej miestnosti s obrazovkami svieti 121 laureátov najprestížnejšej ceny, ktorá sa od roku 1901 udeľuje v Osle. Nechýba na nej ani čínsky disident Liou Siao-po.
Za tie dva týždne, čo mu udelili cenu, Čína rozbehla jednostrannú diplomatickú vojnu s Oslom aj s médiami. Ruší stretnutia s nórskymi politikmi a skrýva Liouvou rodinu pred novinármi.
Komplikácie made in China
Po pomerne bezproblémovom období sa tak príprava na decembrové slávnostné odovzdávanie ceny a súbežnej výstavy o laureátovi výrazne skomplikovala.
„Je to najťažšia výstava, akú sme robili,“ hovorí riaditeľka Nobelovho mierového centra Bente Erichsenová. „Nevieme sa spojiť s laureátom Nobelovej ceny za mier, ani sa dostať do kontaktu s ľuďmi, ktorí sú mu najbližší. Nemáme ani jeho fotky. Mám však pocit, že robíme niečo veľmi dôležité,“ dodáva.
Výstava sa v nórskej metropole začne deň po odovzdaní Nobelovej ceny 11. decembra. Vlani ocenený americký prezident Barack Obama pre zaneprázdnenie neprišiel, inak vždy výstavu otvárali laureáti Nobelovej ceny osobne. Tradícia sa však poruší aj tento rok. Čínskeho disidenta odsúdil režim vlani na 11 rokov a jeho ženu držia v domácom väzení.
Nórom nič nepovedzte
„Keď sme volali do informačného centra, povedali nám, že majú zakázané poskytnúť informácie o telefónnych číslach tým, čo volajú z Nórska,“ hovorí Erichsenová. Nechce prezradiť, ako si so situáciou poradia, aby „neublížila tým, čo pomáhajú“. Čína označila rozhodnutie Nobelovho výboru za „povzbudenie pre kriminálnikov“ a začala trestať Nórsko. Napríklad zrušila stretnutie s nórskou ministerkou pre rybolov. Šéf nórskej diplomacie Gahr Store, ktorý sám volá po prepustení Lioua, reakciu Číny ľutuje. „Nobelov výbor je nezávislý a všetky krajiny by to mali rešpektovať. Nevidíme dôvod, prečo by Čína mala mieriť na naše vzťahy. Ich zhoršenie by poškodilo Nórsko aj Čínu,“ povedal Store pre SME.
Nórsko chystalo so svetovou veľmocou Čínou historicky prvú dohodu o voľnom obchode spomedzi európskych krajín. Teraz rokovania zamrzli. Väčšina návštevníkov centra však ocenenie disidenta privítala. „Vlani s Obamom bola oveľa väčšia polemika, či si cenu zaslúžil. Teraz návštevníci nediskutujú, či to bolo správne, ale sa pýtajú, ako sa má Liou a jeho žena a či Čína pokročila v ľudských právach,“ hovorí manažérka Nobelovho mierového centra Kirsti Svenningová.
Autor: Z Osla od našej redaktorky Ely Rybárovej
