PRAHA. Vysoké tresty 22 a 20 rokov odňatia slobody, ktoré tento týždeň Krajský súd v Ostrave udelil skupine štyroch českých neonacistov, ktorí s rasovým motívom zaútočili na dom rómskej rodiny v severomoravskom Vítkove, sú zásluhou aj legislatívnej iniciatívy súčasného prezidenta Václava Klausa.
Ako dnes pripomenul český denník Mladá fronta DNES (MFD), Klaus ako premiér, respektíve jeho vláda, 16. mája 1995 poverila ministra spravodlivosti, aby navrhol vyššie trestné sadzby za rasovo motivované trestné činy.
Klaus tak vtedy reagoval na rasovú vraždu Róma Tibora Berkiho, otca piatich detí, ktorého v jeho byte bezdôvodne na smrť dobili bejzbalovou palicou štyria skíni. Zákon neskôr umožnil trestať rasovú vraždu až doživotím.
O to menej pochopiteľná je podľa MFD reakcia súčasného prezidenta Václava Klausa, ktorý po vynesení rozsudku v kauze Vítkov označil tresty za nečakane vysoké a vyjadril pochybnosť o tom, či výška trestu bude mať očakávaný varovný efekt a zabráni opakovaniu podobných trestných činov.
Pre Klausa boli tresty nečakane vysoké
"Výška trestov sa mi zdá nečakaná, nečakane vysoká. Iba sa zamýšľam nad tým, či takáto výška trestu, ktorú porovnávam s niektorými žiadosťami o milosť, ktoré dostávam, bude skutočne tou najsprávnejšou cestou, ako v budúcnosti zabrániť opakovaniu podobných javov," uviedol Klaus tento týždeň v stredu.
Prezident tak nadviazal na sporné výroky svojho bývalého hovorcu a dnes zástupcu šéfa svojej kancelárie Petra Hájka, ktorý pred niekoľkými týždňami kritizoval vysoký záujem médií o proces s podpaľačmi vrátane priamych prenosov zo súdnej siene. Hájek uviedol, že mu to pripomínalo politické procesy 50. rokov minulého storočia.
Podľa českého práva pritom štyrom mladým neonacistom - ktorí zápalnými fľašami napadli dom rómskej rodiny, o ktorom vedeli, že je obývaný, a takmer smrteľne popálili ročné dievčatko hrozilo až 25 rokov väzenia či dokonca aj doživotný trest.
