KAMPALA, BRATISLAVA. Neustály strach z útoku, diskriminácia v práci, vylúčenie z vlastnej rodiny. To všetko je súčasťou života homosexuálov v stredoafrickej Ugande. Najnovšie aj obavy z verejného lynčovania.
„Obeste ich, idú po našich deťoch!“ napísal ugandský časopis Rolling Stone. Pod týmto titulkom zverejnil zoznam stovky „prominentných gayov“ s fotografiami a adresami. Píše, že homosexuáli sa do roku 2012 chystajú „naverbovať“ asi stotisíc ugandských detí.
Giles Muhame, šéfredaktor bulvárneho časopisu, hovorí, že ako novinár cíti povinnosť „poukázať na zlo v našej spoločnosti“.
Homosexuáli ako díleri drog
Súhlasí aj s popravou homosexuálov, ktoré vláda navrhla pred rokom, no po búrlivej medzinárodnej reakcii prijatie zákona odložila. Inde popravujú dílerov, my môžeme homosexuálov, argumentuje.
Homosexuáli sa boja. „Chcú nás obesiť, nabádajú ľudí, aby zobrali zákon do vlastných rúk,“ reagovala na článok lesbická aktivistka Julian Pepeová. Homosexuáli zo strachu menia prácu či domov.
Jednej žene zo zoznamu už susedia hádzali na dom kamene, uviedla Pepeová.
Vláda sa postavila na stranu časopisu. „Aktivisti stále klamú. Je to ich spôsob, ako získať podporu ľudí,“ vyhlásil minister pre etiku a integritu Nsaba Buturo.
Otvorené výzvy na popravy homosexuálov sú extrémom aj v Afrike, kde je opačná sexuálna orientácia mimo zákona prakticky vo všetkých krajinách. Podľa Scotta Longa z Human Rights Watch za to v Ugande a bývalých britských kolóniách môžu zákony z koloniálnej éry. Briti ich už liberalizovali, „oslobodené“ africké krajiny nie.
Svoju úlohu zohráva aj vplyvná cirkev, za prísny ugandský zákon sa napríklad zasadzovali americkí evanjelikálni misionári.
Výnimkou v regióne je Juhoafrická republika, ktorá po páde apartheidu uznala aj manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Nenávisť k homosexuálom však pretrváva.
Stále príliš častým javom je „nápravné znásilnenie“. Muži veria, že ak znásilnia lesby, tie sa vrátia k „prirodzenej“ sexuálnej orientácii. Mnoho prípadov znásilnené ženy nenahlásia, no aj tie, o ktorých polícia vie, napredujú veľmi pomaly.
Nepomohla ani sláva
„Každý deň mi hovoria, že ma znásilnia a až potom sa stanem ženou. Ak aj toto znásilnenie nahlásime, nič sa nedeje. A potom vidíme páchateľov, ako slobodne chodia po ulici,“ povedala pre Guardian Zakhe Sowellová z predmestia Johannesburgu.
Podobnému osudu sa v roku 2008 nevyhla ani Eudy Simelaneová, známa futbalová reprezentantka. Pre jej lesbickú orientáciu si ju vyhliadla skupina mužov, znásilnili ju, dobodali a telo odhodili v parku.
Aktivista Paul Canning je napriek tomu optimista. Pre britský Guardian napísal, že Afrika práve prechádza tretím zo štyroch krokov reťazca: zvýšená vyššia viditeľnosť – väčšie povedomie – zvýšená represia – prijatie spoločnosťou. Kedy príde rad na štvrtý krok, neuvádza.
