BUDAPEŠŤ. V novej maďarskej ústave by bolo dobré, keby nefigurovalo maďarské bydlisko ako podmienka v súvislosti s volebným právom, ale iba maďarské občianstvo. Vyhlásil to dnes v Budapešti predseda parlamentnej pracovnej skupiny na prípravu ústavy Gergely Gulyás z vládnej strany Maďarský občiansky zväz-Fidesz.
Podľa jeho vyjadrenia právne normy súvisiace s volebným právom, vrátane obmedzení, treba riešiť dvojtretinovým zákonom. To umožní otvoriť diskusiu aj o otázke volebného práva zahraničných Maďarov, povedal Gulyás v utorok v reakcii na otázku jednej z maďarských komerčných televízií.
Gulyás, ktorý je súčasne aj podpredsedom výboru pre prípravu ústavy, pod ktorú pracovná skupina patrí, neskôr vo verejnoprávnej televízii Duna TV spresnil, že pracovná skupina podporuje takúto alternatívu, čo však automaticky neznamená, že zahraniční Maďari dostanú volebné právo.
Vládny politik dnes vyjadril názor, že je opodstatnené, aby zahraniční Maďari dostali v nejakej forme právo voliť. Zopakoval, že stanoviskom ním vedenej pracovnej skupiny je, že právnu úpravu volebného zákona, vrátane obmedzení, by mal obsahovať zákon prijatý dvojtretinovou väčšinou. Otvára to možnosť diskutovať o tejto otázke a ak aj zákonodarný zbor to uzná za vhodné, potom by zahraniční Maďari dostali volebné právo, dodal.
Hovorca maďarského premiéra Péter Szijjártó vo verejnoprávnej televízii M1 v utorok večer vyhlásil, že zmena zákona o volebnom systéme nie je na programe dňa.
Premiér Viktor Orbán počas kampane povedal, že v prípade získania dvojtretinovej väčšiny Fideszom by zahraniční Maďari určite dostali maďarské občianstvo. Volebné právo je ale už iná otázka, zdôraznil. Vicepremiér Zsolt Semlyén ešte pred nástupom do funkcie vyjadril názor, že spolu s občianstvom by zahraniční Maďari mali dostať aj volebné právo, pretože nemôžu byť Maďari kategórie A a kategórie B. Minister zahraničných vecí János Martonyi však zdôrazňoval, že k občianstvu automaticky neprislúcha aj právo voliť.
