LODŽ, BRATISLAVA. Poľsko-poľská vojna, ako sa hovorí polarizovanej politickej situácii v krajine, včera viedla k tragickému činu. Nenávisť k opozičnej konzervatívnej strane Právo a spravodlivosť (PiS) dohnala 62-ročného muža k útoku na jej sídlo v meste Lodž. Zabil jedného pracovníka strany, ďalšieho vo vážnom stave zachraňovali lekári.
Chcel zabiť Kaczyńského
Podľa všetkého išlo o politický útok, prvý podobného druhu v Poľsku od pádu komunizmu. Dokazujú to slová útočníka pri zatýkaní. „Chcel som zabiť Kaczyńského, no mal som málo zbraní. Som proti PiSu. Chcel som ho zavraždiť,“ hovorí útočník na videu, ktoré natočil lodžský denník Express Ilustrowany.
Šesťdesiatdvaročný Ryszard C. z Čenstochovej vnikol do miestnej kancelárie strany včera po pol dvanástej vyzbrojený nožom a plynovou pištoľou prerobenou na normálnu. Podľa svedkov vystrelil šesť až osem ráz a vykrikoval pri tom heslá proti strane.
Obeťou vraha sa stal Marek Rosiak (62), asistent europoslanca strany. Ďalšieho asistenta poslanca útočník zasiahol nožom na krku, lekári v nemocnici bojovali o jeho život.
Ryszard C. nikdy predtým nebol trestaný, podľa polície bol triezvy. Budú mu robiť psychologické testy, ktoré ukážu, nakoľko je mentálne zdravý. Na útok sa pravdepodobne pripravoval - v Lodži bol štyri dni a krátko pred svojím činom nervózne pochodoval v neďalekom parku.
Predseda: môže za to kampaň proti strane
Necelú hodinu po útoku líder PiSu Jaroslaw Kaczyński (na snímke SITA/AP) vystúpil na tlačovej konferencii s tým, že útočník v podstate útočil na neho a že asistent europoslanca zom-rel za neho. Vinníka hneď našiel vo vláde. „To, čo sa stalo, je výsledkom veľkej kampane nenávisti proti PiSu. Začal s tým Donald Tusk a jeho mohérové barety (hanlivé označenie priaznivcov strany – pozn. red.). Od smrti prezidenta došlo až k fyzickým útokom voči tým, ktorí sa modlili pod krížom,“ povedal Kaczyński.
Viacerých politikov a komentátorov reakcia bývalého premiéra šokovala. „Také zlé slová iba zvýšia aj tak vysokú teplotu, ktorá panuje v poľskej politike,“ povedal pre TVN24 poslanec Slawomir Neumann z Občianskej platformy.
„Nie je to platforma, ktorá chodí s pochodňami po Varšave či hádže blato na prezidenta,“ narážal Neumann na posledné incidenty. Poľsko sa po smrti prezidenta Lecha Kaczyńského v Smolensku nakrátko spojilo v národnom trúchlení. Konfrontácia bola mierna aj počas prezidentskej kampane. Po nej sa však spory medzi vládou a opozíciou opäť vyhrotili, napríklad počas konfliktu o kríž pred prezidentským palácom.
Šialenec zabíjal vo Švédsku, radikáli v Holandsku
V Poľsku je politická vražda niečo nové, v iných krajinách Európy ich zažili niekoľko. Za posledných desať rokov zomrel srbský premiér aj švédska ministerka.
1. Vražda Pima Fortuyna
Pim Fortuyn bol protiislamský politik v Holandsku. Volal po zákaze imigrácie moslimov do krajiny, islam označoval za spiatočnícku kultúru. Pred rádiom, kde poskytol rozhovor, ho 6. mája 2002 zastrelil ľavicový radiálny bojovník za práva zvierat.
Vrah na súde povedal, že chcel zastaviť prenasledovanie moslimov. Po jeho vražde strana Pima Fortuyna vyhrala voľby, keď získala 26 kresiel v 150 člennom parlamente. Neskôr však z parlamentu vypadla.
2. Protimoslimský režisér
Dva roky po Fortuynovi zažili vraždu protiislamského aktivistu Holanďania. Išlo o režiséra Thea van Gogha, ktorý podobne ako Fortuyn kritizoval islamských imigrantov. Natočil film, ktorý zobrazoval násilie na ženách v niektorých islamských krajinách. V novembri 2004 ho pre jeho názory zastrelil moslim marockého pôvodu.
3. Atentát na srbského premiéra
V roku 2003 šokovala vražda srbského premiéra Zorana Djindjiča. Krajina sa dva a pol roka po páde režimu Slobodana Miloševiča pomaly dostávala na cestu demokratickej krajiny. Tento smer sa nepáčil miestnemu organizovanému zločinu. V marci 2003 preto pred budovou vlády zastrelili proeurópskeho premiéra Zorana Djindjiča. Jeho vraždou chceli v krajine vyvolať chaos.
4. Smrť švédskej ministerky v obchodnom dome
Anna Lindhová bola od roku 1998 švédskou ministerka zahraničia a bola v krajine populárna. Ľavicová politička predtým pracovala aj ako ministerka životného prostredia. Večer 10. septembra 2003 nakupovala v obchodnom dome v Štokholme bez ochranky.
Mladík srbského pôvodu ju niekoľkokrát bodol nožom a vzápätí ušiel. Lindhová na druhý deň v nemocnici zraneniam podľahla.
Polícia neskôr vraha chytila. Nešlo o politicky motivovanú vraždu, odvolací súd uznal, že trpel psychickými poruchami. Najvyšší švédsky súd mu však udelil doživotné väzenie.
Tomáš Vasilko
