Londýn 27. mája (TASR) - Darom prírody vďačí človek za prežitie. Britskí a americkí archeológovia veria, že pestrá strava novovekých ľudí, ktorú tvorili prevažne ryby a vodné vtáky, im pomohla prežiť neandertálcov, čo jedli predovšetkým mäso veľkých zvierat.
Vedci skúmali život novovekých ľudí a neandertálcov, ktorí vedľa seba spoločne obývali Európu pred 20.000 až 30.000 rokmi. Metóda, ktorú v tomto prípade použili, sa volá izotopická analýza. Špecifický izotop dusíka 15 sa vo veľkom množstve nachádza v kostiach živočíchov, ktoré konzumujú takmer výlučne mäsitú potravu.
Kosti neandertálca nájdené v jednej chorvátskej jaskyni obsahovali podľa vedcov skoro také isté množstvo dusíka 15 ako kosti afrického leva.
Neandertálci sa stali obeťou vlastného úspechu, tvrdia archeológovia z prestížnej univerzity v britskom Oxforde. Stali sa totiž superdravcami, stopovali a lovili veľké bylinožravce, a keď sa tie presunuli alebo vyhynuli, nemali čo jesť. Takže neandertálci boli zrejme až príliš závislí od tohto zdroja potravy.
Naproti tomu z kostí novovekého človeka vedci zistili, že takmer polovicu bielkovín čerpali z rýb, vodných vtákov a malých zvierat, ako sú králiky. To týmto ľuďom dávalo po zmene prírodných podmienok oveľa väčšie šance na prežitie. A tým, že vedeli chytať ryby a vtáky a pravdepodobne ich aj konzervovali, dokázali, že sú prispôsobivejší a celkovo pružnejší ako neandertálci.
Podľa niektorých vedcov však gény neandertálcov pretrvali, zachovali sa pri miešaní oboch druhov, uzatvára BBC.
