WASHINGTON, BRATISLAVA. Americké ministerstvo obrany je v pohotovosti. Nie je za tým chystaný útok Talibanu ani al-Káidy, ale internetová organizácia WikiLeaks. Po tajných dokumentoch americkej vojny v Afganistane, ktoré zverejnila toto leto, sa chystá ukázať aj tajnosti vojny v Iraku.
V nasledujúcich dňoch by mohla zverejniť 400-tisíc dokumentov z irackého konfliktu. Američania na ich analýzu vyčlenili tím 120 ľudí. WikiLeaks však zatiaľ správy o zverejnení dokumentov nepotvrdzuje.
Afgancov zatiaľ neohrozili
Internetová komunita WikiLeaks poukazuje na prešľapy vlád a zverejňuje tajné materiály, ktoré im posunú ich zdroje. V posledných mesiacoch sa o nej začína hovoriť čoraz viac. Začala sa totiž zameriavať na „americké“ vojny v Afganistane a Iraku.
Washington zverejňovanie kritizuje a hrozí, že predstaviteľov WikiLeaks môže stíhať za špionáž. Aj keď Pentagon priznal, že dokumenty o Afganistane neobsahovali veci citlivé pre národnú bezpečnosť, únik môže ublížiť.
V nebezpečí údajne sú napríklad Afganci, ktorí spolupracovali s Američanmi. Šéf generálneho štábu admirál Mike Mullen dokonca povedal, že WikiLeaks môže mať na rukách „krv mladých vojakov alebo afganských rodín“.
Tri mesiace od zverejnenia afganských dokumentov sa zatiaľ obavy nepotvrdili. Významný predstaviteľ NATO v Kábule CNN povedal, že zatiaľ nebol jediný prípad, keď by nejaký Afganec potreboval ochranu v súvislosti s únikom. Vojenský a spravodajský historik John Prados pre AP tiež povedal, že Pentagon „preháňa“ a len málo mien preniklo von.
Kauzy WikiLeaks
Climategate – emaily klimatológov mali dokazovať, že výskum globálneho otepľovania vedci manipulujú.
Zoznam Britskej národnej strany – zverejnili 13tisíc mien ľudí, ktorí sú členmi tejto nacionalistickej britskej strany.
Video z Bagdadu – americké jednotky zabili z vrtuľníka civilistov vrátane 2 novinárov.
Afganské dokumenty – 70tisíc dokumentov ukázalo napríklad neúmyselné zabitie civilistov.
WikiLeaks obviňujú, že zverejňuje všetko, bez ohľadu na dôsledky. Líder organizácie Julian Assagne (39) v rozhovore pre Spiegel povedal, že to tak nie je.
„Identifikovali sme prípady, keď bola rozumná možnosť, že to môže ublížiť nevinným a tie záznamy sme vhodne upravili. Utajenie môže byť legitímne, rovnako ako otvorenosť,“ povedal Assagne. V inom rozhovore podľa Guardianu však uviedol, že sa nebojí „omylov, ani že náhodou niekomu ublíži, pokiaľ ide o spravodlivosť“.
WikiLeaks vznikla pred štyrmi rokmi a odštartovala už viacero káuz. Napríklad aféru Climategate, keď zverejnili emaily, ktoré mali naznačovať, že klimatológovia pri globálnom otepľovaní nepostupujú vedecky. Zverejnili aj dokument, ktorý dokazoval nehodu v iránskom jadrovom zariadení.
Idú Američanom po krku?
V poslednom čase sa však začínajú zameriavať hlavne na veľké veci týkajúce sa Spojených štátov. To prispelo aj k odchodu druhého najvyššie postaveného človeka vo WikiLeaks. Nemec Daniel Domscheit-Berg (32) v rozhovore pre magazín Spiegel hovorí, ako sa organizácia zmenila.
„V poslednom čase sa výhradne zameriavame iba na veľké témy. Táto jednorozmerná konfrontácia so Spojenými štátmi nie je tým, čo sme chceli robiť. U nás vždy išlo o odhaľovanie korupcie a zneužitia moci kdekoľvek na svete,“ povedal pre Spiegel Domscheit-Berg.
V rozhovore spomenul aj autoritatívnosť lídra. Julian Assange reagoval na jeho kritiku obvinením z neposlušnosti a svojvoľne mu pozastavil činnosť.
WikiLeaks je na čiernej listine, zatvorili jej darcovské účty
Internetová stránka WikiLeaks sa v USA a Austrálii dostala na "čiernu listinu" spoločností, ktoré majú problém prostredníctvom elektronických finančných nástrojov získavať peniaze od darcov na svoju činnosť. Informovala o tom spoločnosť Moneybookers, ktorá prevádzkuje systém elektronického bankovníctva.
Moneybookers.com, ktorá pre WikiLeaks spracovávala finančné dary od podporovateľov, prostredníctvom emailu informovala WikiLeaks, že jej účet bol zatvorený kvôli zaradeniu firmy na čiernu listinu.
WikiLeaks, ktorá sa prezentuje ako nezisková organizácia s cieľom podporovať slobodu informácií, email od Moneybookers zverejnila v plnom znení. WikiLeaks tvrdí, že sa stala obeťou finančnej vojny kvôli jej aktivitám, ktoré sú vládam nepohodlné.
Americkí a austrálski predstavitelia dnes uviedli, že nezakázali firmám obchodovať s WikiLeaks. Podľa tlačovej agentúry AP je však pravdepodobné, že agentúry, ktoré pre banky ohodnocujú potenciálnych klientov vyhodnotili, že obchodovanie s WikiLeaks predstavuje riziko.
Stránka WikiLeaks, ktorá tvrdí, že je dotovaná ľudskoprávnymi kampaňami, novinármi a širokou verejnosťou, sa stala terčom kritiky najmä v USA po zverejnení dokumentov o afganskej vojne. Pentagón žiada, aby stránka všetky dokumenty vrátila a stiahla zo svojej stránky tie, ktoré už publikovala.
Šéf WikiLeaks Julian Assange, ktorý vo Švédsku čelí obvineniu zo znásilnenia a sexuálneho obťažovania, opakovane vyhlásil, že mieni v zverejňovaní tajných dokumentov pokračovať.
tasr
