Izraelská vláda sa na svoje pravidelné zasadanie vybrala do najstaršieho izraelského kibucu Degania. Chce kibuce zaradiť do programu národného dedičstva a dostať tam turistov.
TEL AVIV. Degania neďaleko Genezaretského jazera tak ako väčšina kibucov prešla procesom privatizácie. Ľudia sa už nedelia o všetko, dostávajú riadne platy a miera solidarity sa tiež výrazne zmenšila. Do kibucov sa nasťahovali noví ľudia s peniazmi a potrebou súkromia.
Ani vnuci otcov zakladateľov už nie sú farmármi, dojičmi a traktoristami. Pracujú v mestách a do kibucu sa prídu len vyspať. Komunitný život tým trpí. Ľudia sa zatvárajú vo svojich domoch. Už nechcú, aby manželské alebo susedské spory riešili súdruhovia vo výbore.
Je to história Ľudia z kibucu Degania hovoria, že so súčasnou vládou nemajú veľa spoločného. Kritici kibucov zasa hovoria, že najzanietenejší kibucníci žijú v utopistických predstavách.
Sto rokov kibucu Kibuc v hebrejčine znamená zhromaždenie alebo kolektív. Najstarší kibuc Degania (Nevädza) založili socialistickí nadšenci z Rumunska a Ruska v roku 1910. V pôvodných kibucoch bolo všetko spoločné, deti žili oddelene od rodičov a o každej investícii sa rozhodovalo na schôdzi. Teraz ich je viac ako 280, žije v nich takmer 118–tisíc ľudí. Ľudí, ktorí tam vyrástli, spoločnosť často považuje za neprispôsobivých.
Napriek tomu si Izraelčania chcú kibuce ponechať. Je to ich história, aj keď ide o prekonaný model spolužitia a hospodárenia. Vláda v sobotu prišla do Deganie, aby tam informovala, že kibuce ide podporiť.
Chce ich zaradiť do programu národného dedičstva, chce podporiť turizmus do kibucov. Niektorí kibucníci to vnímajú ako zatvorenie do rezervácie. Sami však vedia, že pestovanie uhoriek nepotiahne starnúcu populáciu kibucov.
Mnohí starí kibucníci nedostávali výplatu, lebo všetko dávali do spoločnej pokladnice a ich dôchodky sú teraz smiešne. Aj o tom chceli hovoriť s členmi vlády.
Kibucníci sú zväčša socialisti a súčasná vláda takou nie je. Keď bol premiér Netanjahu ministrom financií, oživil izraelskú ekonomiku, ale cenou boli výrazné škrty v sociálnej oblasti. To sa kibucníkom nepáči.
Odpísali ste nás Veteránom kibucníckeho hnutia nejde do hlavy, že bohatstvo v krajine drží v rukách niekoľko rodín a holdingov. Jeden z nich v sobotu vo vysielaní izraelského rádia povedal, že jeho otec sa musí obracať v hrobe. Do Deganie prišiel ako lekár z Odesy. Lekárom už nikdy nebol. Plel, klčoval, dojil kravy, staval prvé príbytky pre nové pokolenia.
Izraelský divoký a súťaživý kapitalizmus kibucníkom nejde do hlavy. Ich životná filozofia mu však nedokázala vzdorovať. Ľudia v Deganii to v sobotu povedali premiérovi.
„My už sme len ako taký skanzen. Už ste nás odpísali.“
Ľudia z Deganie v sobotu hovorili o tom, že oslavy s vládou boli len také naoko. Oni už oslavovali. Pred dvoma týždňami.
