Varšava 15. októbra (TASR) - Ani pol roka po tragickej havárii poľského prezidentského špeciálu pri západoruskom Smolensku nie sú jasné príčiny tohto nešťastia. Letecká katastrofa si vyžiadalo životy všetkých 96 osôb na palube stroja, vrátane poľského prezidentského páru.
Ako vyplýva z informácií Ireneusza Szelaga, vedúceho predstaviteľa varšavskej obvodnej prokuratúry, vyšetrovatelia vypočuli medzičasom 360 svedkov a naplnili 82 zväzkov spisov. Naďalej však nemôžu napríklad vylúčiť ani možnosť teroristického útoku. Podľa Szelaga však pre takúto alternatívu niet naďalej žiadnych dôkazov.
Ďalšími možnými príčinami nehody sú technická porucha, extrémne nepriaznivé poveternostné podmienky či zlyhanie ľudského faktora, a to posádky alebo dispečerov letovej prevádzky.
Ako vo vysielaní spravodajskej televízie TVN24 uviedol poľský generálny prokurátor Andrzej Seremet, najdôležitejšie dokumenty, ktoré by mohli vniesť svetlo do prípadu, sa nachádzajú ešte stále v Moskve - aj keď protokoly o súdnych pitvách obetí sú už v Poľsku.
Predtým, ako sa s obsahom materiálov týkajúcich sa 25 identifikovaných a deviatich neidentifikovaných obetí nešťastia i viac ako stovky rôznych telesných pozostatkov začnú zaoberať vyšetrovatelia, čaká na ne však preklad z ruského do poľštiny, dodal.
Poľské orgány prokuratúry vo štvrtok dostali s veľkým záujmom očakávaný výsledok skúmania Agentúry pre vnútornú bezpečnosť, ktorého predmetom boli mobilné telefóny a laptopy, objavené na mieste tragédie.
Vyplýva z nich, že 19 zo spomínaných mobilov bolo v čase havárie zapnutých a napojených na ruskú mobilnú sieť, a to napriek tomu, že počas letu platí zákaz používania elektronických prístrojov. Telefón zosnulého prezidenta Lecha Kaczynského však nemohli preskúmať, pretože bol pri náraze extrémne poškodený.
Zatiaľ zostáva nezodpovedanou otázka, prečo sa vlastne posádka pokúsila napriek mimoriadne zlému počasiu pristáť v Smolensku. Audiozáznam komunikácie v kokpite totiž dokázali experti rozlúštiť len čiastočne, pričom z neho nevyvodili jasný záver, že sa na posádku vyvíjal nátlak.
Je však potvrdeným faktom, že vrchný veliteľ poľského letectva generál Andrzej Blasik bol až do samotného dopadu stroja v kokpite lietadla, aj keď sa na palube nachádzal ako riadny pasažier.
