Karl Parntl (5. 11. 1923 - 8. 10. 2010) sa narodil v rakúskom Pöttschingu v Burgenlande v úradníckej rakúsko-maďarskej rodine, čo na hraniciach s Maďarskom nebolo nič výnimočné. Od roku 1946 do roku 1952 študoval na Akadémii výtvarných umení vo Viedni maliarstvo u Alberta Gütersloha. Uchvátil ho kameň ako materiál pre výtvarný prejav a sochárom zostal po celý život.
FOTO - de.academic.ru
Počas práce na zákazke v roku 1959 musel pracovať v kameňolome. Tam ho zaujal rozdiel medzi tvorbou v ateliéri a vo voľnej prírode. Založil medzinárodné sympózium v rímskom kameňolome St. Margarethen v Burgenlande. Pozýval európskych sochárov, ktorí tam po troch mesiacoch zanechali svoje umelecké diela. Pre všetkých, no najmä pre umelcov z východných krajín, boli pobyty skutočnou umeleckou slobodou.
Pozvania museli byť notársky overené, aby kolegov z ich krajín na sympózium pustili. Umelci z celého sveta zakladali po návrate domov sochárske sympóziá a pozývali aj Prantla. A tak bol nielen v Japonsku či na púšti v Izraeli, ale aj v travertínovom lome vo Vyšných Ružbachoch, kam ho v roku 1965 pozvali sochári Rudolf Uher, Miloslav Chlupáč a Andrej Rudavský.
Po Prantlovi zostanú nielen meditačné kvádre, šesťmetrový stĺp v koncentračnom tábore Mauthausen či krížová cesta v Norimbergu, ale aj desiatky kameňov, ktoré si vybral, dohovoril sa s nimi a pre ne sa chcel dožiť sto rokov.
