Oblečené mával ležérné tričko a v ruke držal žemľu. Cez deň viedol záchranné práce a odpovedal na otázky stovkám novinárov. Miestnym po španielsky, zahraničným v plynulej angličtine.
Večer povzbudzoval matky a manželky 33 zasypaných baníkov v stanovom tábore Esperanza (Nádej). Popíjal s nimi mätový čaj, upokojoval ich, objímal.
Banícka dráma urobila z neznámeho ministra pre ťažobný priemysel najpopulárnejšieho politika v krajine. „Superstar minister“, znel titulok v jednom čilskom magazíne. Kvetnato v ňom opisovali spôsoby šarmantného 49-ročného politika, ktorý každej novinárke galantne pobozká ruku.
Pred rokom ho v Čile nepoznal nikto. Syn obchodníka so železiarskym tovarom začal ako mladý inžinier v ropnej spoločnosti Exxon a postupoval. V politike bol nováčikom, keď ho prezident povolal do vlády.
Na začiatku poznalo jeho meno 16 percent Čiľanov, dnes mu dôveruje 85 percent ľudí. „Pred dvoma mesiacmi by som si jeho meno musela hodiť do Googlu. Teraz je taký známy, že môže kandidovať za prezidenta,“ hovorí Eva Solinasová v Santiago Times.