SANTIAGO DE CHILE, BRATISLAVA. Keď sa Luis Urzúa po 22 hodinách špičkovej záchrannej operácie dostal v stredu v noci na povrch zavalenej bane San José, oslavy v čilskej púšti Atacama sa definitívne mohli začať. Všetci tridsiati traja baníci sa dostali po 70 dňoch von živí a zdraví.
Kľúčovou osobnosťou skupiny zasypaných baníkov bol práve Urzúa. Tento 54-ročný muž s viac ako tridsaťročnými baníckymi skúsenosťami fáral 5. augusta ako predák skupiny, ktorá po kolapse v bani skončila uväznená pod zemou a ako predák zavalenú šachtu aj posledný opustil.
Medzi kolegami v bani San José síce pracoval len dva mesiace, no získal si u nich prirodzený rešpekt.
Kúsok tuniaka a hlt mlieka
„Najťažšie bolo, keď opadol prach a my sme videli skaly. Mnohí si mysleli, že to bude asi na dva dni, no ja som vedel, že to bude trvať dlho,“ povedal po úspešnej záchrannej operácii.
Baníci si so sebou pre prípad núdze berú jedlo, no to pri bežnej konzumácii vydrží len dva dni. Jednou z prvých úloh po tom, ako Urzúa prevzal velenie pod zemou, bolo presvedčiť ostatných, aby jedlom neplytvali. Baníci preto jedli len každý druhý deň – malý kúsok tuniaka a hlt mlieka.
V bani mali pri sebe zdroje svetla, no šetrili nimi. Nechceli príliš využívať ani stroje, ktoré znečisťovali cenný vzduch. Výnimkou bol buldozér, ktorým sa dostali k pitnej vode.
Vďaka týmto Urzúovým rozhodnutiam baníci prežili prvých 17 dní, kým ich záchranári objavili. Urzúa priznal, že bolo ťažké udržať počas týchto dní morálku a musel čeliť aj skupine nespokojencov. Keď sa im podarilo nadviazať kontakt s povrchom, bol to on, kto so záchranármi hovoril ako prvý.
Jeho prvé slová neboli žiadosťou o pomoc, opýtal sa na osud tých baníkov, ktorí boli počas výbuchu v inej časti bane. Informáciu, že prežili, prijal Urzúa a ostatní pod zemou s obrovským nadšením.
Neskôr hovoril aj s prezidentom Sebastianom Piňerom. Ten baníkom sľúbil pomoc, no zdôraznil, že to bude trvať mesiace, možno až do Vianoc.
Urzúa preto zaviedol v bani vojenskú disciplínu, aby muži mesiace v tme prežili.
Baníkov rozdelil na tri skupiny, ktoré sa striedali pri pomoci záchranárom. Každý dostal špecifické úlohy, nikto nezostal mimo. Urzúa vedel, že nečinnosť by mohla baníkov zabiť.
Všetci sa museli držať v kondícii, cvičiť museli najmä tí obéznejší. Inak by sa nezmestili do záchrannej kabíny. Urzúa zmapoval priestor a po celý čas komunikoval so záchranármi na povrchu.
Skupinu viedol až do poslednej chvíle v bani. „Konečne ho odnášajú, už sme z neho všetci unavení,“ vtipkoval v momente, keď na povrch vynášali Maria Sepúlvedu, miestneho „moderátora“.
Vtedy už bolo jasné, že ak sa nestane nič nepredvídané, všetci baníci prežijú. Urzuá si na pätnásťminútovú jazdu na slobodu počkal ako posledný z 33 baníkov.
Do knihy len jedno meno
„Ako správny kapitán ste vyšli na povrch ako posledný. Už nie ste taký ako predtým, krajina nie je taká ako predtým. Boli ste pre nás inšpiráciou,“ povedal mu prezident Piňera.
V bani prežil po 70 dňoch najdlhší čas, a tak sa do Guinnessovej knihy rekordov zapíše len jedno meno – Luis Urzúa.
