Vlastníkom storočnej bane zodpovedným za nehodu zmrazili účty, milióny od nich chcú aj rodiny baníkov.
SANTIAGO, BRATISLAVA. Ak sa nakoniec niektorý zo zachránených baníkov rozhodne vrátiť späť pod zem, pravdepodobne už nebude fárať v bani San José. Tá je od nehody zatvorená – a otvorenia sa asi už nedočká.
Zdôraznil to počas záchranných prác aj čilský prezident Sebastian Piňera. „Baňa sa už určite nikdy neotvorí,“ povedal podľa AP. V súčasnosti je pozastavená jej činnosť, čilská komisia skúma príčiny nehody.
Spoločnosti hrozí bankrot
V stredne veľkej bani v púšti Atacama, kde ťažili meď a zlato už od roku 1889, sa v posledných rokoch vyskytli viaceré nehody. Od roku 2003 tu zahynuli traja ľudia.
Len mesiac pred poslednou nehodou prišiel jeden z baníkov o nohu, spoločnosť žaluje za nedodržanie bezpečnosti. Šachty často držia len drevené trámy namiesto oceľových stĺpov.
Spoločnosť San Esteban, ktorú vinia z nehody, je v súčasnosti na pokraji bankrotu. Dali si spraviť audit, či je firma vôbec schopná prežiť.
Baňa San José
Založili ju v roku 1889. Ťažili v nej meď a zlato.
Je stredne veľká baňa, ročne sa v nej vydoluje 600 ton kovu.
Od roku 2003 tu zahynuli traja ľudia. V roku 2007 ju po smrti jedného baníka zatvorili, o rok neskôr však dostala povolenie ďalej ťažiť.
Baníci hovoria, že je nebezpečná.
Za nehodu totiž spoločnosť bude musieť platiť účty. A nebudú malé. Vláda ešte v septembri rozhodla, že zmrazí jej účty v hodnote 9,7 milióna dolárov. Celkovo stála záchranná akcia desať až dvadsať miliónov. „Tí, čo to spôsobili, nezostanú nepotrestaní. Budú musieť prijať svoju zodpovednosť,“ dodal podľa AP Piňera.
So spoločnosťou sa o odškodné dvanásť miliónov dolárov súdia aj takmer všetky rodiny baníkov. Navyše, jej zamestnanci už protestovali proti nevyplácaniu miezd.
Po nehode by sa mal zmeniť aj banícky priemysel v krajine. Čile, iba o kúsok väčšie ako Francúzsko, patrí k svetovým ťažobným veľmociam. Napríklad medi sa tu vyťaží tretina celkovej produkcie na planéte.
Prísnejšia kontrola
Najmä v malých baniach sa stávajú smrteľné nehody. V priemere ročne zomrie v Čile 35 baníkov. Na objem vyťažených surovín sú na tom krajiny ako Ukrajina či Čína oveľa horšie.
Prezident však chce napriek tomu úmrtnosť znížiť. Krátko po nehode vyhodil šéfa regulačného úradu a volá po prísnejšom dodržiavaní bezpečnostných noriem.
Odvtedy úrady zatvorili osemnásť menších baní. Aj preto je pravdepodobné, že San José, v súčasnosti najslávnejšia baňa sveta, zostane už iba atrakciou pre turistov.
Pomoc pri záchrane? Najlepšia reklama
Slnečné okuliare pre zachránených dodala americká firma zadarmo. Reklama jej to bohato vrátila, odhadom akciu sledovala miliarda ľudí.
SANTIAGO, BRATISLAVA. Návrat čilských baníkov na povrch zeme sa stal svetovou udalosťou číslo jeden. Podľa odhadov sledovala záchrannú akciu v televízii alebo cez internet miliarda ľudí na celej planéte.
Aj keď presné číslo sa zistiť nedá, podobne odhadovali počet divákov počas olympijských hier v Číne či finále majstrovstiev sveta vo futbale.
Okrem Čile sa do záberu dostali aj mnohé firmy, ktoré pomohli pri záchranných prácach. Americká spoločnosť Oakley poskytla zadarmo pre baníkov slnečné okuliare, ktoré majú pomôcť, aby si ich oči zvykli na denné svetlo.
Jedny takéto okuliare stoja 450 dolárov. Značka firmy, ležaté o, je zobrazená aj na ráme.
Analytici pre americkú televíziu CNBC vypočítali, že firma tak získala reklamu v hodnote 41 miliónov dolárov. Podobne zadarmo pomáhala pri záchrane aj kuriérska služba UPS, ktorá rozvážala vybavenie pre misiu.
Mať svoj podiel na blahu banníkov však nechceli iba firmy, ale aj štáty. Taiwan plánuje uväznených baníkov pozvať na návštevu ostrova. Čile samostatnosť Taiwanu neuznáva a rešpektuje Čínu.
(vas)
