SANTIAGO DE CHILE, BRATISLAVA. Obrovská čilská zástava v popredí oceľovej konštrukcie pred baňou San José nebola vôbec potrebná.
Neuveriteľný príbeh 33 baníkov urobil takmer 17miliónovému štátu v Andách reklamu po celom svete a doma vyvolal vlnu patriotizmu, aká sa nevidí ani v hrdej Latinskej Amerike. „Dnes sme všetci Čiľania,“ objavovali sa reakcie na internete v angličtine i španielčine.
Médiá boli pri všetkom
„Keď Čile drží spolu, je schopné veľkých vecí,“ opakoval Sebastian Piňera (na snímke TASR/AP vľavo so zachráneným Sepúlvedom), ktorý si za osem mesiacov v úrade prezidenta vyskúšal krízový manažment dvakrát. Vo februári po zemetrasení a teraz pri záchrane baníkov. A zvládol to. Od objavenia baníkov až po ich oslobodenie bolo všetko perfektne zorganizované a mediálne umne podané.
Obyčajní ľudia, politici i médiá obdivovali záchrannú akciu, aká nemá obdobu. Americký prezident Barack Obama sa modlil za baníkov, Gréci i Španieli ich pozvali na dovolenku, Nemci písali o „pruskej disciplíne“ a „modernom zázraku“. Precíznu záchrannú akciu v priamom prenose závideli Rusi a Číňania, ktorí majú stovky banských obetí.
„Pre úzku krajinu medzi Andami a Pacifikom má záchrana baníkov taký význam ako pre Spojené štáty let na Mesiac – je to patriotická misia globálneho významu,“ napísal korešpondent nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung, jeden z takmer dve tisíc novinárov na mieste. Silný príbeh mužov zasypaných pod zemou pomohol zjednotiť Čile, ktoré stále rozdeľuje pohľad na diktatúru Augusta Pinocheta (1973 – 1990). A podarilo sa to prezidentovi Piňerovi, ktorý sa počas Pinochetovej diktatúry nemal zle.
Prvý pravicový politik v úrade hlavy štátu od pádu krutej éry dostal vo voľbách skoro 52 percent. Dnes má sympatie skoro 70 percent Čiľanov a ak by mu ústava dovoľovala kandidovať znova, zrejme by vyhral. Ak nie on, tak minister pre banský priemysel Laurence Goldbrone, s 85 percentami najpopulárnejší politik v krajine.
Už o pár dní čaká čilského prezidenta európske turné, ktoré starostlivo odkladal, kým nebudú baníci na slobode. Lepšiu reklamu si Čile zaplatiť nemohlo.
