Za luxus považujú slovenský systém, taká Škandinávia je pre nich neuchopiteľné sci-fi.
Tu sa na materskú nastupuje dňom pôrodu, niekoľko týždňové deti vozia rodičia do jaslí, v lepšom prípade si môžu dovoliť opatrovateľku. Amerika je jediná vyspelá krajina, ktorá nepozná platenú materskú dovolenku. Štát matkám s novorodeniatkom ponúka akurát 12 týždňov neplateného voľna. Ani to si však nemôže dovoliť každý.
Selena s manželom spočítali, že môže zostať s bábätkom doma najviac dva a pol týždňa. Syn sa však narodil predčasne a zostal v nemocnici. Matka nemohla čakať na jeho prepustenie doma. Vo štvrtok porodila, v piatok sa vrátila z nemocnice, v pondelok nastúpila do práce. Dva týždne materskej dovolenky si vybrala až po tom, čo prepustili aj dieťa. „Boli to najťažšie chvíle môjho života,” opísala čas, keď musela chodiť do práce a syn bol ešte v pôrodnici.
Priateľka Leslie porodila začiatkom apríla svojho druhorodeného syna. V júni opäť nastúpila do práce. O tom, že sa jej niekoľkomesačný syn prvýkrát pretočil či začal nahlas smiať, sa dozvedá od opatrovateľky. „So synom a dcérou som len pri raňajkách a večerách. Je to strašné. Týždeň trávim tým, že sa teším na víkendy s deťmi.“
V krajine, kde sa plnia sny, nefunguje to, čo je pre ostatný svet samozrejmosťou. Amerika sa so svojou politikou rodičovskej dovolenky radí medzi krajiny ako Papua Nová Guinea, Lesotho či Svazijsko. Lepší systém majú aj Afganistan, Irak či Kuba.
Na otázku, ako odlúčenie od novorodených detí zvládajú, mi matky z môjho prieskumu odpovedali zhruba rovnako: „Keď musíš, tak musíš.“
