SANTIAGO, BRATISLAVA. Prví z 33 čilských baníkov zasypaných takmer dva mesiace vyše pol kilometra pod zemou už mali mať v utorok za sebou poslednú noc vo svojom väzení.
Ak ich počas dvoch dní úspešne vytiahnu, čaká ich obrovská pozornosť médií aj spomienky na traumu.
Atmosféra nad baňou je podľa magazínu Time „mixom náboženského obrodenia a mediálneho cirkusu". Na baníkov a ich rodiny striehne podľa AFP 1700 reportérov z celého sveta.
Miesto v ďalekej Atakamskej púšti sa stalo takmer pútnickým aj pre Čiľanov, ktorí veria, že sa tu stane zázrak.
Ako prebiehajú posledné prípravy pred začiatkom oslobodzovania baníkov. Live stream.
Drsná jazda nahor V noci na stredu nášho času už mali začať vyťahovať prvých baníkov - skôr než bol plánovaný termín v stredu skoro ráno.
Vláda novinárom zriadila plošinu asi sto metrov od záchrannej šachty. S baníkmi však tak skoro zrejme neprehovoria. Mediálny tréner im odporučil vyjadrovať sa pre médiá až po tom, čo strávia nejaký čas s rodinou.
Zoznam predbežného poradia baníkov pri záchrane je tajný a môže sa na poslednú chvíľu zmeniť. Prví by však mali ísť muži odolní fyzicky aj psychicky, ktorí by zvládli prípadné problémy.
Ako prvý sa má podľa uniknutých informácií z bane dostať 31-ročný Florencio Ávalos, po ňom o osem rokov starší Mario Sepúlveda a ako tretí 23-ročný Bolívijčan Carlos Mamani. Podľa iných správ by však práve Mamani mohol byť prvý.
Viacerí chcú podľa denníka Washington Post, ktorý sa odvoláva na slová záchranárov, byť poslední. Podľa ministra zdravotníctva je to znak súdržnosti, ale podľa Washington Post aj boj o miesto v Guinnessovej knihe rekordov.
69 DNÍ POD ZEMOU
33 baníkov uviazlo v bani San José na severe Čile 5. augusta. 17 dní trvalo, kým záchranári zistili, že sú nažive. Asi šesťsto metrov pod zemou strávili 69 dní. Von z bane pôjdu prví fyzicky najschopnejší, potom slabí a chorí a nakoniec ostatní. Cesta nahor v záchrannej kabíne pre každého potrvá 15 až 20 minút. Obojsmerná jazda kabíny potrvá asi hodinu. Záchranná operácia sa má začať v noci z utorka na stredu a potrvať dva dni.
Cesta nahor 622 metrov v úzkej kabíne bude pre baníkov podľa amerického psychológa Roberta Hogana „drsnou jazdou". „Môže to byť najtraumatickejšia časť ich zážitku," hovorí pre Reuters.
Kabína sa môže zaseknúť pre padajúce kamene alebo poruchu. Podľa šéfa záchranárov Andresa Sougarreta však majú spôsoby, ako ju odblokovať.
Najväčším rizikom podľa ministra zdravotníctva Jaimeho Manalicha je, ak baníci spanikária. Hrozí im aj vysoký alebo nízky krvný tlak a krvné zrazeniny.
Na zemi si baníci budú musieť zvykať. Najprv na pozornosť médií aj rodinných príslušníkov a nebývalé množstvo peňazí. Podľa čilských médií ich čakajú lukratívne ponuky na knihu a filmy aj prácu.
Podľa príbuzných si príjmy z medializácie chcú baníci rozdeliť rovnakým dielom. V knihe vraj pomlčia o tom, čo sa dialo počas 17 dní, kým sa zistilo, že sú nažive.
Viac obete než hrdinovia Ešte ťažšie však pre nich môže byť vyrovnať sa s postupným opadnutím záujmu médií a návratom k obyčajnému životu.
„Baníci sú viac obeťami než hrdinami," povedal pre AP čilský psychológ Sergio Gonzalez. „Ľudia, ktorí vychádzajú spod zeme, sú iní, než boli, a ich rodiny tiež," dodal.
Vláda im prisľúbila psychologickú pomoc počas prvého polroka. U niektorých z baníkov sa podľa psychológa Hogana môže vyvinúť post-traumatický syndróm.
Aj súdržnosť baníkov sa môže zmeniť, keď vyjdú von. Už teraz sa podľa agentúry AP medzi nimi objavujú konflikty. Preto, že niektorým z nich sa vraj dostáva viac pozornosti či peňazí ako iným.
Pre zväčšenie obrázku kliknite tu.
Smoliara z Bolívie privítajú dvaja prezidenti
Jediný cudzinec medzi zasypanými pracoval v bani len päť dní. Spojil znepriatelené krajiny.
SANTIAGO, BRATISLAVA. Je málo vecí, ktoré spoja prezidenta miliardára s ľavicovým lídrom znepriatelenej susednej krajiny. Zasypaným baníkom sa to podarilo.
Prezident bohatšieho Čile Sebastian Piňera a chudobnej Bolívie Evo Morales ich na slobode privítajú spoločne.
Jediným cudzincom medzi 33 uväznenými baníkmi je totiž Bolívijčan Carlos Mamani (24). Podobne ako milióny jeho krajanov do Čile emigroval za prácou. Mal však smolu. Len päť dní po tom, čo nastúpil do bane v San José, sa časť jej steny zrútila.
Prezident Morales mu sľúbil prácu, ak sa vráti do rodnej krajiny. Vyše storočný územný spor štáty zatiaľ odsunuli nabok.
Mamaniho príbeh hlcú bežní Bolívijčania, pre ktorých je podľa politológa Jima Schultza symbolom miliónov bolívijských emigrantov.
„Tých, čo odišli predávať ovocie do Buenos Aires, strážiť deti do Barcelony či fárať do bane na miestach, ako je San José," povedal Schultz pre New York Times.
Ela Rybárová
