BUDAPEŠŤ. Maďarský štát v utorok prevzal kontrolu nad hlinikárňou MAL, z nádrže ktorej vytieklo minulý týždeň skoro milión kubických metrov toxického kalu. Vláde to umožnila novela zákona, ktorá povoľuje štátu prevzatie riadenia akejkoľvek súkromnej firmy v prípade stavu ohrozenia. Novelu schválil v pondelok parlament a podpísal ju prezident Pál Schmitt.
Vláda môže teraz zmraziť všetky účty a majetok spoločnosti. MAL bude dočasne riadiť vládny splnomocnenec, šéf Celoštátnej centrály pre ochranu pred katastrofami (OKF) Gyögy Bakondi, ktorý sa bude zodpovedať priamo premiérovi Viktorovi Orbánovi. Jeho hlavnými úlohami bude obnovenie výroby, prevencia ďalších možných havárií ako aj inšpekcia finančnej situácie a následné odškodnenie obetí katastrofy.
Úrady v pondelok zadržali výkonného riaditeľa firmy Zoltána Bakonyiho, ktorý je podozrivý zo spôsobenia ekologickej havárie a zo zavinenia smrti ôsmich ľudí. Spoločnosť MAL čelí kritike, že nádrže boli preplnené, čo viedlo k pretrhnutiu severnej hrádze. Maďarská vláda si myslí, že finančnú zodpovednosť za haváriu musí prevziať firma MAL a jej vedenie, ktoré akúkoľvek vinu popiera.
Napáchané škody predstavujú odhadom 73 miliónov eur. Jedovatý kal, ktorý minulý pondelok unikol po pretrhnutí hrádze z hlinikárne, zaplavil sedem okolitých obcí, zabil osem ľudí, zamoril 40 štvorcových kilometrov pôdy vrátane vodných tokov vlievajúcich sa do Dunaja, čím spôsobil najhoršiu ekologickú katastrofu v histórii Maďarska.
Hrádzu, ktorá má ochrániť domy v západomaďarskej dedine Kolontár a v blízkom mestečku Devecser v prípade ďalšieho úniku toxického kalu, v utorok dokončili. Štyri metre vysoký val s 30 metrov širokou základňou by mal v budúcnosti poskytnúť dlhodobú ochranu aj pred rozsiahlym únikom kalu. Na stavbe hrádze pracovali stovky robotníkov, záchranárov a dobrovoľníkov.
V toxickom kale až 38 chemických prvkov, päť z nich nebezpečných
Až 38 rôznych chemických prvkov našli experti medzinárodnej ochranárskej organizácie Greenpeace pri analýze vzoriek červeného kalu, ktorý po pretrhnutí hrádze zásobníka v okolí hlinikárne na západe Maďarska pokryl rozsiahle územie, vrátane niekoľkých obcí a spôsobil ekologickú katastrofu v regióne.
Ako vyplýva z analýzy screeningu prvkov, ktorú ponúkol chemik Greenpeace Herwig Schuster, päť zo spomínaných 38 prvkov - arzén, ortuť, kadmium, antimón a nikel - je osobitne nebezpečných tak pre človeka, ako aj pre zvieratá a životné prostredie.
Železo je najvýraznejšie obsiahnutým prvkom v kale (220.000 mikrogramov/kg), nasledujú kremík (98.000 mg/kg), hliník (72.000 mg/kg, vápnik (67.000 mg/kg a sodík (41.000 mg/kg).
Podstatne jedovatejšie sú však z množstvového hľadiska menej zastúpené prvky ako ortuť (1,3 mg/kg), kadmium (7 mg/kg), antimón (40 mg/kg), arzén (130 mg/kg) a nikel (270 mg/kg).
Ochranárov znepokojuje predovšetkým uvedená hodnota arzénu.
Ani o antimóne však nemožno hovoriť ako o neškodnom prvku. Spomínané množstvo tejto chemikálie predstavuje trojnásobok povolenej kvantity v pôde a navyše môže byť rakovinotvorné.
Koncentrácia kadmia sa síce nachádza pod hranicou povoleného množstva, avšak takisto vyvoláva obavy.
Organizácia Greenpeace, predstavitelia ktorej opakovane podrobili kritike maďarské úrady za absenciu zverejnenia akýchkoľvek výsledkov analýz, majú medzičasom k dispozícii aj výsledky špeciálneho skúmania prítomnosti chrómu v toxickom kale. Vyplýva z nich, že väčšina tejto látky sa tam nachádza v relatívne neškodnej podobe trojmocného chrómu Cr-III, kým obsah vysokojedovatého šesťmocného chrómu predstavuje iba 0.46 mg/kg.
tasr
