BRUSEL. Škrty rozpočtov v Európe, ktoré sa dotýkajú rezortu obrany takmer každej európskej členskej krajiny NATO, môžu znamenať následne aj to, že sa USA sústredia na hľadanie spojencov inde vo svete. Povedal to pred novinármi v rámci podujatia organizovaného nadáciou German Marshall generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Anders Fogh Rasmussen.
Bývalý dánsky premiér predstavil v Bruseli hlavné body pripravovanej stratégie NATO, o ktorej sa bude vážne diskutovať na summite tejto organizácie. Ten sa uskutoční 19.-20. novembra v Lisabone. V histórii NATO to bude tretia ucelená koncepcia, Rasmussen ju nazval "verzia NATO 3.0", keďže prvá sa vzťahovala na obdobie studenej vojny, druhá na éru po nej až po rok 2010.
Rasmussen uviedol, že základné ciele sa nebudú líšiť od tých predošlých, hlavným zámerom je ochrana členov aliancie. "Platí naďalej, kto zaútočí na niektorého z členských štátov NATO, musí rátať s tým, že chrbát napadnutého budeme kryť všetci," zdôraznil Dán, ktorý si myslí, že požiadavky vývoja posledných rokov sa musia preniesť aj do reformy vojenských síl.
Podľa neho je potrebné zamerať armády na to, aby boli mobilnejšie, to znamená, aby mohli zasiahnuť kdekoľvek, kde je to na svete potrebné, pretože "efektívna obrana už začína mimo hraníc členských štátov".
Frontálny útok na NATO sa podľa Rasmussenových úvah nedá úplne vylúčiť, ale jeho pravdepodobnosť je malá. Globálnu hrozbu má skôr na svedomí svetový terorizmus, ktorý si okrem "klasických" ciest hľadá aj iné spôsoby ako paralyzovať štáty. V súvislosti s tým spomenul narušenie dodávok surovín, ale dôraz by sa v budúcnosti mal dať aj na kyberterorizmus, pretože "napríklad NATO čelí denne minimálne stovke útokov na svoj informačný systém".
Rasmussen uznal, že z misie v Afganistane vyplýva už teraz jedno veľké poučenie - vojenská akcia nestačí na to, aby sa v krajine konflikt vyriešil. Naň je potrebné spolupracovať s verejnými zložkami v krajine. "Dnes je všetkým jasné, že v Afganistane sme urobili jednu vážnu chybu. Je ňou to, že sme na výcvik prvých tamojších poriadkových síl čakali až do roku 2008. V budúcnosti chceme dosiahnuť bližšiu spoluprácu s verejnými zložkami v tom-ktorom štáte," povedal Rasmussen.
V súčasnosti sa najmä v Európe skloňujú čoraz väčšie škrty v rozpočtoch, ktoré sa dotýkajú aj udržateľnosti jednotlivých rezortov obrany.
Rasmussen varoval, že je to síce aj priestor na to, aby krajiny našli spôsoby ako zefektívniť prácu alebo aby užšie spolupracovali medzi sebou, no na druhej strane okresávanie výdavkov na obranu nemôže presiahnuť určitý bod.
"Z mäsa môžete postupne obrezávať tuk, ale ak zarežete príliš hlboko, zasiahnete sval, prípadne aj kosť. V takom prípade Európa riskuje, že USA si budú hľadať bezpečnostných partnerov inde vo svete," pomohol si prirovnaním Rasmussen.
Smerom von chce byť Severoatlantická aliancia otvorená novým partnerstvám a tie súčasné chce posúvať na vyššiu úroveň. Rasmussen sa vyslovil za to, aby v budúcnosti dbal o bezpečnosť obyvateľstva globálny protiraketový obranný systém, ktorý by nezahrňoval len štáty NATO, ale napríklad aj Rusko.
"Musí sa dať dôraz skôr na činy, nie na právne ošetrovanie kooperácie. Pre budúcnosť by to mohlo znamenať aj vytvorenie ochranného dáždnika od Vancouveru až po Vladivostok," dodal Rasmussen.