Agentúrne texty sme o 18:42 nahradili autorským článkom SME.
Čínske médiá odignorovali, že najprestížnejšiu Nobelovu cenu dostal väzeň ich režimu. Manželka oceneného disidenta ho v nedeľu navštívila vo väzení.
PEKING, BRATISLAVA. Kým všetky významné svetové noviny tú správu cez víkend zverejnili na titulných stranách, čínske médiá jej nevenovali ani slovo. V dôsledku prísnej komunistickej cenzúry bežný Číňan možno netuší, že ich disidenta Liou Siao-poa v piatok ocenili Nobelovou cenou za mier.
Navštívila ho manželka
Jedného z autorov Charty 08, ktorá kritizuje pomery v Číne a požaduje demokratické reformy, drží režim vo väzení, kde si odpykáva 11-ročný trest za rozvracanie štátu. O tom, že za svoje úsilie o ľudské práva dostal najprestížnejšiu nobelovku, mu zrejme v nedeľu povedala jeho manželka Liou Sia vo vzdialenom väzení na severovýchode krajiny.
Vo väzení ho navštívila v nedeľu poobede. Potvrdila to odkazom na Twitteri, blízky člen rodiny podľa AP potvrdil jeho autentickosť. Médiá sa s ňou nemohli priamo skontaktovať, pretože úrady jej od soboty odpojili mobil. Nevedel sa jej dovolať ani jej právnik.
Ľudskoprávna organizácia Amnesty International vyslovila obavy, že sa Liouovu manželku režim v snahe čo najviac zatajiť ocenenie jej muža pokúsi umlčať. Peking preto vyzvala, aby informoval, kde sa nachádza a či je stále slobodnou čínskou občiankou.
Nemohli poslať esemesky
„Je neprípustné, aby Liou Sia bola prenasledovaná, len preto, že jej manžela medzinárodné spoločenstvo ocenilo za jeho prácu v prospech ľudských práv,“ vyhlásila Amnesty International. Najmenej 20 ľudskoprávnych aktivistov, ktorí chceli piatkovú správu z Osla osláviť, už režim zatkol.
Ako napísal americký denník Los Angeles Times, pre čínske médiá nie je ťažké predstierať, že Liou neexistuje. Jednoducho o ňom neinformovali ani vtedy, keď ho polícia pred dvoma rokmi zatkla a pred rokom odsúdili do väzenia.
Keď používatelia čínskeho internetu zadali do vyhľadávača heslo: Liou Siao-po, ukázali sa im prázdne stránky alebo odkazy o chybe. Dokonca v čínskej sieti nefungovalo ani posielanie SMS, kde sa spomínalo meno oceneného disidenta. Aj preto sa sofistikovanej cenzúre v Číne hovorí veľký firewall s narážkou na Veľký čínsky múr.
Literárny kritik Liou si odpykáva trest v cele s ďalšími piatimi väzňami. Režim ho označuje za kriminálnika, proti jeho oceneniu ostro protestoval a snažil sa mu zabrániť ešte pred udelením Nobelovej ceny za mier.
Nórsky Nobelov výbor napriek tomu neustúpil. A po dvoch rokoch, keď ocenil nekonfliktných politikov amerického prezidenta Baracka Obamu a fínskeho exprezidenta a mierového vyjednávača Martiho Ahtisaariho, sa rozhodol podporiť človeka, ktorý je obeťou totalitného režimu.
Československá skúsenosť
Čínskeho disidenta Lioua podporovali viaceré svetové osobnosti, slovenskí a českí poslanci aj bývalý český disident a prezident Václav Havel, ktorý spoluzakladal Chartu 77.
Tou sa Liou inšpiroval pri formulovaní čínskej Charty 08. Dokument podpísalo už desaťtisíc Číňanov a zďaleka nie len hŕstka intelektuálov, čo znervóznilo Peking a vyústilo do zatknutia Lioua.
