Agentúrne texty sme o 19:10 nahradili autorským článkom SME.
KOLONTÁR, BRATISLAVA. Červený kal v nádrži nad obcou Kolontár pripomína z vrchola hrádze obrovské močarisko. Nádrž je veľká ako priemerné jazero, hrádza je naspodku široká cez tridsať metrov a vysoká najmenej dvadsať. Presne oproti nám je tiež asi tridsať metrov široká diera, cez ktorú sa pred týždňom vyvalila prvá vlna jedovatého odpadu a zaliala niekoľko obcí.
Hlavnou hrozbou vtedy bol prúd vody s vysokým obsahom žieravín, ktorá pôvodne tvorila hornú vrstvu odpadu nahromadeného v nádrži. Ak by hrádza praskla aj na inom mieste, ako teraz hrozí, tieklo by už hustejšie červené bahno, ktoré ešte minulý týždeň v nádrži zostalo. Tieklo by pomalšie než pred týždňom, ale určite by tieklo.
Dážď či sucho, všetko zle
Obyvatelia dvoch najbližších obcí Kolontáru a Devecsera spolu so záchranármi nevedia, či sa majú modliť skôr za to, aby pršalo, alebo za to, aby bolo sucho. Ak by sa v nádrži nahromadila ďalšia voda, zvýšilo by sa riziko pretrhnutia hrádze. Ak však zostane sucho, už vytečený červený kal a ďalšie jedy sa premenia na jemný rakovinotvorný prach poletujúci vzduchom.
Novú trhlinu na severnej strane hrádze asi sto metrov od prvej diery objavili podľa posledných správ už vo štvrtok. Až v sobotu na úsvite však úrady považovali hrozbu za takú akútnu, že nariadili vysťahovať všetkých obyvateľov najbližšieho Kolontáru.
Na svoju zodpovednosť zostali v dedine len asi dva tucty obyvateľov. Ostatní by sa mohli vrátiť domov najskôr dnes, ak sa záchranárom a armáde podľa plánu podarí dokončiť štyri metre vysoký val, ktorý má ochrániť zatiaľ nepoškodenú časť obce pred novou záplavou. Dovtedy môžu do obce len dvakrát denne, aby nakŕmili zvieratá a pobrali si nejaké veci.
S vysťahovaním pomáhali úrady aj obyvateľom asi päťtisícového mestečka Devecser, ktoré je druhé na trase kalu. Tu bolo vysťahovanie na rozdiel od Kolontáru dobrovoľné. Úrady sú však pripravené na rýchlu evakuáciu. Na stanici napríklad stojí päť železničných súprav pripravených odvážať ľudí.
Fotogaléria - spúšť po katastrofe v Maďarsku.
Kedy to praskne znovu
Kedy hrádza praskne, si dnes nikto netrúfa povedať. Väčšina odborníkov, ktorých oslovila agentúra MTI, bola v sobotu ešte optimistická. Považovali za možné, že hrádza vydrží, najmä ak nebude pršať. Včera však už prevažoval názor, že k jej pretrhnutiu skôr či neskôr dôjde.
Hrádza sa pomaly láme a posúva, trhliny na nej zvonka už dosahujú šírku až pol metra. Podľa štátneho tajomníka pre ochranu životného prostredia Zoltána Illésa spôsobili poškodenie hrádze priesaky, ktoré majiteľ hlinikárne a skládky neopravoval. Poprel zároveň tvrdenie majiteľov, že úrady stav hrádze pravidelne kontrolovali a nenašli nijakú chybu. Podľa Illésa zákon jeho podriadeným pravidelné kontroly stavu hrádze neprikazuje.
Maďarské médiá už informovali aj o pokusoch priživiť sa na nešťastí. Polícia vyšetruje podvodníka, ktorý žiadal o príspevky v mene starostu Devecsera. Ten o ničom nevie.
Čo s firmou?
V spojení s firmou Magyar alumínium Zrt., ktorej patrí hlinikáreň aj skládka, riešia maďarské úrady a politici aj s ohľadom na pretrvávajúcu ekonomickú krízu ťažkú dilemu. Firma, ktorá sa už pred katastrofou pohybovala na hranici ziskovosti, má zatiaľ pozastavenú činnosť. Rozhodnutie ohľadne budúcnosti výroby a trestu pre majiteľov má vláda oznámiť dnes. Hovorí sa dokonca o možnosti zoštátnenia MAL Zrt.
Pozastavenie výroby však podľa majiteľov, ale aj odborárov ohrozuje existenciu firmy, ktorá podľa niektorých odhadov živí priamo aj nepriamo až desaťtisíc ľudí. „Treba nájsť múdre riešenie, ide o tisíc pracovných miest, ktoré by nebolo dobré stratiť,“ povedal v sobotu o hlinikárni v Ajke premiér Viktor Orbán. K trestu povedal zatiaľ len toľko, že bude „úmerný spôsobeným škodám“.
Pomôcť by mohli rastliny
Vedci hľadajú možnosti, ako zo zamorenej pôdy vytiahnuť ťažké kovy.
BRATISLAVA. Výskumníci segedínskej univerzity prichádzajú s návrhom, ako pomocou rastlín očistiť pôdu v okolí Ajky.
Pokusy už dávnejšie robili aj priamo na pôde znečistenej červeným kalom, ktorý je v Maďarsku po tejto stránke asi najvážnejším dlhodobým problémom – tvorí viac ako štvrtinu nebezpečného odpadu ročne vyprodukovaného v krajine.
„Ide napríklad o metódu nazývanú fytoextrakcia, keď ťažké kovy z pôdy dostávame s pomocou určitých rastlín,“ povedala spravodajskému serveru index.hu Andrea Farsangová zo segedínskej univerzity.
Dobré výsledky vedci pri svojich pokusoch zaznamenali so slnečnicou.
Na červeným kalom zamorených pôdach pri hlinikárni v Almásfüzitő neďaleko Komárna našli aj iné rastlinné druhy, ktoré veľmi výkonne odčerpávajú ťažké kovy z pôdy a ukladajú ich vo svojom organizme. Tieto rastliny potom možno zožať a za špeciálnych podmienok spáliť ako biomasu. Schopnosť rastlín čistiť takto pôdu možno ešte zlepšovať cieleným šľachtením či genetickými úpravami.
Juhomaďarský Segedín (Szeged) patrí k európsky významným centrám výskumov zameraných na nové generácie rastlín. Roky tu už napríklad pracujú na odrodách poľnohospodárskych rastlín prispôsobených podmienkam polopúšte, na ktorú by sa mohla podľa prognóz do niekoľkých desaťročí premeniť významná časť Maďarska.
(pm)
Slovenskí záchranári nasadia unikátny stroj
Slovenskí záchranári, ktorí už zasahovali na západomaďarskom území postihnutom únikom toxického červeného kalu z odkaliska pri mestách Ajka a Kolontár, pripravujú doma unikátny prototyp zariadenia na zmiernenie zásaditosti postihnutých plôch.
Pri svojom prvom pôsobení sa im už podarilo obojživelnými mechanizmami zmonitorovať pod dozorom GPS prístroja celú oblasť, ktorou sa prevalil kal, našli aj obete. "Je to jediná mašina, ktorá cez to kalové pole zatiaľ prešla," povedal pre agentúru SITA šéf záchranárov Ivo Baláži z International Rescue System.
Teraz doma konštruujú prídavnú zostavu, ktorou by do zasiahnutej oblasti dokázali aplikovať chemický prípravok s primeranou koncentráciou kyseliny na neutralizáciu vysokej zásaditosti. "Potrebujeme, aby to rozstrekovalo látku čo najnižšie nad hladinu," spresnil Baláži.
Zariadenie bude potrebovať samostatné čerpadlo. Ramená zariadenia by mali byť široké asi 15 metrov, záchranári by s ním chceli prejsť celú postihnutú oblasť smerom od najviac postihnutých zón k menej nebezpečným miestam, kadiaľ sa toxické bahno prevalilo. "Ak by sa nám podarilo zmierniť zásaditosť napríklad z hodnoty 12,5 pH čo i len na 8, už by to bol posun dobrým smerom," myslí si Baláži.
Na stroji pracujú už niekoľko dní, ale do Maďarska vycestujú až vtedy, keď o to požiada tamojší krízový štáb. Situácia je komplikovaná aj tým, že momentálne nie je isté, či sa podarí zabrániť pretrhnutiu severnej hrádze odkaliska. Z neho by tak mohlo uniknúť ďalších 500 tisíc metrov kubických toxického kalu. Ak Slováci pôjdu do postihnutej oblasti, malo by ísť opäť o menšiu skupinu 7 až 10 záchranárov. Časť z nich budú tvoriť záchranári zo Špeciálnej kynologickej záchrannej služby Slovakia.
sita
