KOLONTÁR. Maďarské štátne železnice pristavili päť vlakových súprav na železničnú stanicu v obci Devecser. Práve nimi by sa po prípadne nutnej evakuácii prepravili evakuované osoby do Györu.
V tomto župnom meste na severozápade Maďarska je pripravené všetko na eventuálne prijatie hoci aj celej populácie z Devecseru, kde podľa webovej stránky obce žije 5300 ľudí
Informovala o tom dnes s odvolaním sa na miestne oficiálne zdroje tlačová agentúra MTI.
V Györi je na prípadné využitie pre evakuantov pripravených niekoľko športových hál, telocviční či internátov. Zodpovedné orgány však bezprostredne nešpecifikovali, o ktoré objekty ide.
Kvôli oslabeniu hrádze pri nádrži s toxickým červeným kalom a zvýšeniu miery ohrozenia občanov evakuovali dnes už obyvateľov obce Kolontár, a to do Ajky.
V prípade Devecseru to zatiaľ nie je nutné; situácia by si to vyžiadala však bezprostredne po prípadnom úniku ďalšieho kvanta jedovatého červeného kalu do okolia. Miestnych občanov preto už pred časom vyzvali, aby boli pripravení aj na takúto eventualitu.
Fotogaléria - spúšť po katastrofe v Maďarsku.
V pondelok po pretrhnutí hrádze pri západomaďarskej Ajke vo Veszprémskej župe uniklo približne milión kubických metrov červeného kalu, ktorý je odpadom pri výrobe oxidu hlinitého suroviny na výrobu hliníka. Vláda v utorok vyhlásila stav ohrozenia v župách Veszprém, Györ-Moson-Sopron a Vas.
Pri tragédii, ktorú označili maďarské úrady za ekologickú katastrofu, zahynulo podľa aktuálnych údajov už sedem ľudí, 150 bolo zranených.
Evakuovaných z Kolontáru prijali v Ajke
Ľudí evakuovaných dnes ráno z Kolontáru umiestnili v Ajke. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI požiarnici pripravili poľné postele v tamojšej športovej hale a v základne škole. Kapacita dočasného ubytovania pre evakuovaných je 584 osôb.
Predseda veszprémskeho župného výboru ochrany proti katastrofám Jenö Lasztovicza pre MTI uviedol, že ranná evakuácia bola nutná z preventívnych dôvodov v záujme bezpečnosti občanov. Vrátiť sa budú môcť do dvoch-troch dní, po vybudovaní ochrannej hrádze okolo poškodenej skládky.
Do zamorenej rieky Marcal už nepridávajú sadrovec
Maďarskí ochranári a vodohospodári prestali aplikovať sadrovec do rieky Marcal, ktorá bol najviac postihnutá únikom červeného kalu. Pre maďarskú tlačovú agentúru MTI šéf Riaditeľstva ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva Severného Zadunajska Emil Janák povedal, že k takémuto kroku pristúpili, keď hodnota pH toku klesla pod 8,5.
Ako dodal, predtým už ukončili aplikáciu kyseliny octovej do rieky. V súčasnosti na piatich miestach toku Marcalu vháňajú do vody vzduch, aby sa sadrovec, ktorý má sklon k usadeniu, bol efektívnejšie rozpustený.
Po úniku červeného kalu zo skládky pri Ajke dosiahla kontaminovaná voda tamojšieho potoka Torna hodnotu pH 13,5. Zamorenie následne zničilo celý ekosystém Marcalu. Hlavné rameno Dunaja dosiahla zakalená voda vo štvrtok napoludnie.
Pri Györi v piatok namerali v rieke Rába hodnotu pH pod 9, pri sútoku Ráby s Mošonským Dunajom bolo pH 8,4. Po sútoku Mošonského Dunaja a Starého koryta Dunaja bola hodnota pH 8,3.
Svetový fond ochrany prírody: Ekologickej katastrofe sa dalo zabrániť
K úniku jedovatého červeného kalu v Maďarsku sa podľa informácií Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) schyľovalo už dlhší čas. Udalosti sa dalo zabrániť, vyplýva z vyhlásenia renomovanej ochranárskej organizácie, ktoré zverejnili dnes vo Viedni.
Záber zo vzduchu z júna tohto roku naznačuje už tri mesiace pred ekologickou katastrofou zlý stav stien nádrže a náznaky možných trhlín, tvrdí WWF.
Na fotografii je zrejmé, že steny a hrádze zariadenia boli schátralé a že toxický červený kal prenikol už do kanálov okolo továrne. "Bol to jasný signál. Boli by bývali potrebné inšpekcie a skúšky všetkých stien," konštatuje sa v stanovisku WWF.
Gábor Figeczky z maďarskej pobočky WWF zdôraznil, že na základe týchto nových dôkazov je nevyhnutne potrebné vyšetriť kauzu a že do skúmania by mali byť zahrnuté aj ďalšie podobné skládky odpadu v Maďarsku.
Fotografiu vyhotovila firma, ktorá sa v júni zamerala na dokumentáciu stavu viacerých nádrží s kalom a iných potenciálne ekologicky nebezpečných priemyselných lokalít zo vzduchu.
WWF súčasne zdôraznila, že zásobník v Kolontáre robil zodpovedným činiteľom "vrásky na čele" už dlhší čas, pretože leží blízko obývanej oblasti.
Prevádzkovateľ zariadenia, hlinikáreň MAL, iba v piatok prostredníctvom generálneho riaditeľa Zoltána Bakonyiho informovala verejnosť, že podnik údajne do poslednej chvíle normálne hodnoty a odchýlky nikto neobjavil ani pri fyzických kontrolách. Množstvo kalu v nádrží bolo podstatne menšie, než umožňujú predpisy, dodal Bakonyi.
Veľvyslanec Vatikánu navštívil oblasť postihnutú katastrofou
"Poškodení ekologickou katastrofou budú potrebovať veľmi mnoho pomoci. Na to, aby sme pochopili ich tragédiu, je však treba vidieť mieru zničenia." Pre maďarskú národnú agentúru MTI to dnes popoludní povedal apoštolský nuncius v Maďarskej republike, arcibiskup Juliusz Janusz, keď navštívil obec Devecser a v Ajke sa potom spoločne s evakuovanými občanmi Kolontáru a pozostalými obetí modlil v miestnej športovej hale.
V Devecseri veľvyslanec Svätej stolice navštívil aj od katastrofy neobývateľné domy časti miestnych obyvateľov a hovoril s postihnutými.
Vatikánsky ambasádor v Maďarsku bude o svojich poznatkoch informovať pápeža Benedikta XVI.
Vláda zriadi špeciálny fond na pomoc obetiam
Maďarská vláda zriadi špeciálny fond na pomoc obetiam úniku toxického kalu na západe krajiny. V sobotu to oznámil premiér Viktor Orbán, ktorý vyzval občanov Maďarska, ale aj iných krajín, aby do tohto fondu prispeli.
"Vláda nenechá nikoho bez pomoci v tejto najväčšej ekologickej katastrofe," vyhlásil Orbán. Dodal, že fond sa použije na obnovu zdevastovanej oblasti ako aj na priamu pomoc tým, ktorí prišli o domovy. Maďarský premiér tiež povedal, že ľudia, ktorí sa nechcú vrátiť do svojich domovov, dostanú byt alebo dom v nepostihnutej oblasti.
Vláda požiadala bývalého guvernéra New Yorku Georgea Patakiho, aby pomohol pri koordinácii pomoci. Orbán tiež varoval, že nebezpečenstvo zatiaľ nepominulo, keďže stav nádrže sa stále zhoršuje a hrozí ďalší únik toxického kalu.
Hodnoty hliníka a vanádu v Dunaji už výrazne klesli
Koncentrácie hliníka a vanádu v Dunaji, ktoré sa podstatne zvýšili po ekologickej havárii v maďarskej hlinikárni Ajka, už výrazne klesli. Vodohospodári dnes ráno namerali nepatrne vyššiu prítomnosť hliníka oproti stanovenej norme iba na maďarskej strane rieky oproti Komárnu. Vyplýva to z analýzy meraní ťažkých kovov, ktorú na internete zverejnil Slovenský vodohospodársky podnik (SVP). Najvyššie hodnoty boli zistené vo štvrtok, v piatok ráno už znečistenie ustupovalo."Analýza na obsah ťažkých kovov zo vzoriek odobratých v piatok napoludnie a večer i dnes ráno potvrdzuje výrazné zlepšenie kvality vody v Dunaji," informovali vodohospodári. Ministerstvo pôdohospodárstva už skôr tvrdilo, že vážne nebezpečie po zvýšení koncentrácií hliníka a vanádu v rieke nehrozí. SVP plánuje nasledujúce meranie s odbermi vzoriek a analýzou vykonať v pondelok.
Vodohospodárom sa dnes ráno pre hmlu nepodarilo odobrať vzorku vody z ústia Mošonského Dunaja. Koncentrácia hliníka v tejto oblasti vo štvrtok takmer 65-násobne prekročila hranicu 200 mikrogramov na liter požadovanú nariadením vlády o kvalite povrchových vôd. V piatok podvečer dosahoval hlínik v mošonskom ramene 389 mikrogramov. SVP vzhľadom na významný pokles hodnôt v hlavnom toku Dunaja pri Veľkých Kosihách predpokladá ich návrat pod stanovenú normu aj v ústí Mošonského Dunaja.
Vanád presiahol v piatok večer v ústí mošonského ramena požadovanú hodnotu už len nepatrne. Experti ho namerali 20,3 mikrogramu na liter, ešte vo štvrtok pritom dosiahol 107 mikrogramov. Hodnota stanovená nariadením má byť 20 mikrogramov na liter. V ústí mošonského ramena sa vo štvrtok večer zistilo aj mierne zvýšenie jedovatého arzénu. Neskôr sa už jeho koncentrácia dostala pod určenú zákonnú normu.
Biochemička Kateřina Věntusová z ekologického hnutia Greenpeace poznamenala, že namerané čísla nie sú úplne výnimočné, vyžadujú si však ďalší monitoring, a to nielen vody, ale aj sedimentov a prípadne rýb. Hliník by podľa nej predstavoval nebezpečie, ak by bol v kyslom prostredí. "V kyslom prostredí má hliník toxické a karcinogénne vlastnosti," povedala ČTK. Hodnota pH, ktorá vyjadruje kyslosť a zásaditosť, však bola po havárii v Ajke naopak v Dunaji zvýšená, teda viac zásaditá. V súčasnosti sa už situácia stabilizovala a pH dosahuje podľa vodohospodárov úroveň mierne nad osem, čo je normálny stav pre tento veľtok v tomto ročnom období.
V prípade vanádu sú jedovaté jeho zlúčeniny, vážne ochorenia spôsobuje prach s obsahom tohto prvku.
čtk
