„Ešte pár dní sa budeme snažiť niečo odviezť. Potom môžu prísť s buldozérom a celé to zrovnať so zemou," hovorí muž v prvom dome na brehu potoka Torna v obci Kolontár. Tú zaplavilo v pondelok červené bahno z pretrhnutej skládky ako prvú.
Všetci tu niečo pestovali „Je to dedina, všetci tu niečo robili, hospodárili. Dôchodca sa tiež potrebuje niečím zamestnať. Viete si predstaviť, že tu bude sedieť za oknom a pozerať sa na záhradku, v ktorej roky nič nebude rásť?" Meno nám radšej prezradiť nechcel. „Ktovie, čo tu ešte bude, a problémov už máme dosť," vysvetľoval.
Počet obetí ekologickej katastrofy neďaleko jazera Balaton sa včera zvýšil zo štyroch na sedem. Jeden starý muž zomrel v nemocnici a našli sa aj telá dvoch z troch nezvestných. Z Kolontáru ich bahno odplavilo až do susednej dediny Devecser. Stále hľadajú ďalšieho staršieho obyvateľa Kolontáru.
Nestretli sme nikoho, koho by lákal návrat na miesto zničené jedovatou záplavou. Niektorí sa chcú presťahovať len do vyššie položenej a bezpečnejšej časti Kolontáru. Ďalší majú života v tieni jazier nebezpečného odpadu na zvyšok života dosť.
„Sem sa určite nikto vrátiť nechce. Bol tu aj premiér Viktor Orbán a sľúbil, že peniaze budú. Azda to myslel vážne," hovorí jeden z miestnych Csaba Glózer.
Starosta Károly Tili prisľúbil všetkým poškodeným, že budú mať do zimy novú strechu nad hlavou, zatiaľ však nie je jasné, kto to zaplatí.
FOTO SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Fotoreportáž SME nájdete tu.
Pri obrej hrádzi s kalom Hrádza nádrže sa týči na dohľad obce. Cez jej zborený roh v pondelok uniklo asi milión kubických metrov červeného kalu a vody s vysokou koncentráciou žieraviny rovno do údolia vedúceho ku Kolontáru.
Je to posledná z desiatich nádrží, začali ju stavať pred dvadsiatimi rokmi. Keď sa človek pozerá na viac ako dvadsať metrov vysoký val zeminy a škvary, záhadou preňho nie je, ako ku katastrofe došlo, ale ako mohol niekto dovoliť, aby sa niečo také týčilo takmer nad obcou.
„Všetci poškodení z Kolontáru sú u príbuzných či známych, zaistené náhradné ubytovanie nikto nevyužil. Je to asi lepšie aj pre ich psychiku, ak sú medzi blízkymi," povedala SME hovorkyňa úradu na ochranu pred katastrofami Györgyi Töllösová.
Do Kolontáru však prišlo aj päť psychológov, ak by ich niekto potreboval. Muži v bielych ochranných odevoch vynášajú z domov a nakladajú na malé traktory dočervena sfarbené sudy a lis na hrozno. Sme vo vinárskej oblasti, medzi nánosom odpadu vidieť žalostné zvyšky viniča.
FOTO SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Žieravinu likvidujú aj octom Všade sú policajti, niektorí vyzbrojení samopalmi. „Veľmi starostlivo to tu strážia, kontrolujú všetko, čo sa z domov vynáša," hovorí Töllősová. Cieľom polície je zabrániť rabovaniu.
V samotnom Kolontári sa teraz sústreďujú na očistenie dediny. Bagrujú znečistenú pôdu a odsávajú tekutý kal. Oboje by malo nakoniec skončiť na rovnakej skládke, odkiaľ pohroma prišla.
Zásaditú žieravinu obsiahnutú v kale sa záchranári snažia neutralizovať aj rozstrekovaním obyčajného octu. Jedna firma dodala záchranárom milión litrov.
Na odstraňovanie škôd v Kolontári a ďalších piatich bezprostredne postihnutých obciach postupne nasadili asi šesťsto vojakov a desiatky kusov špeciálnej techniky.
„Dunaj nie je ohrozený," oznámil včera ráno hovorca záchranných prác Tibor Dobson. Podľa ranných meraní sa podarilo koncentráciu jedu vo vode znížiť natoľko, že už pre život v hlavnom toku rieky neznamená hrozbu.
Vedci sa zatiaľ len dohadujú, ako príroda zvládne chemikálie a sadru, ktoré záchranári sypali aj z helikoptér do rieky Marcal tečúcej zo zamorenej oblasti do Dunaja, aby žieravinu vo vode neutralizovali.
Na Slovensko sa arzén nedostane Hlavnou hrozbou však začína byť jemný červený prach so železitou príchuťou a vôňou, ktorý v poškodených oblastiach vznikol po vysušení kalu. Rozvíri sa každým krokom.
Stále obsahuje žieravinu, ktorá môže poškodiť tráviaci systém a pľúca. Toxické ťažké kovy sa môžu nahromadiť v organizme tých, čo sa prachu nadýchajú.
„Na Slovensko sa nedostane, je to predsa len ďaleko," povedala odborníčka Greenpeace na toxické odpady Kateřina Věntusová, ktorá v Kolontári merala prítomnosť ťažkých kovov.
V kale našli 25-krát vyššiu koncentráciu arzénu, ako je povolené v pitnej vode.
FOTO SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Autor: Z Kolontáru od nášho redaktora Petra Morvaya
