Len nedávno som v zápisníku písala o tom, ako chce izraelská vláda zlepšovať imidž svojej krajiny prostredníctvom izraelských turistov.
Že teda, aby medzi rečou, napríklad na pláži, spomenuli, aký je Izrael fajn štát. Alebo sa niekde na exkurzii prihovorili neznámym či zapájali do debát o politike. Zdalo sa mi to prehnané a zrejme opodstatnene.
Tentoraz vyšli s druhým kolom kampane. Jej súčasťou je reklamný šot, v ktorom zahraničný reportér divákom vysvetľuje, že obľúbený izraelský dopravný prostriedok je ťava a v inom zase fešná reportérka hovorí, že Izraelčania si najradšej pripravujú jedlo na ohníku.
To má ukazovať, ako nesprávne svetové médiá opisujú realitu v Izraeli. A akí sú zahraniční korešpondenti nevzdelaní alebo ako nezakryte klamú.
V reklamnom šote je odkaz na webovú stránku, na ktorej sa potenciálni, dobrovoľní PR pracovníci dozvedia viac. Tam si okrem toho, ako vystupovať a aká reč tela sa vypláca, prečítajú o rekordoch, čo drží Izrael, a to, že izraelská kuchyňa nie je len falafel a humus.
To všetko by bolo celkom milé, ak by to nebolo nepodstatné.
Väčšina výhrad na Izrael sa totiž netýka jeho kuchyne a kritici Izraela si nemyslia, že je to krajina tretieho sveta, kde nemajú autá a mikrovlnky. Opak je pravda.
Veľa kritiky smeruje k tomu, že Izrael zneužíva technologickú či ekonomickú prevahu proti Palestínčanom. Alebo, že proti primitívnym raketám nasadzuje moderné zbrane.
Veď Izrael nemá problém s tým, že niekto spochybňuje jeho vyspelosť (aj keď ja sama som sa stretla s otázkou, či tu teda všetci spávame v tých karavanoch), ale to, ako s ňou nakladá.
Chápem, že reklama je o hyperbolách, ale tieto šoty a celý nápad sa mi zdajú veľmi kontraproduktívne. Občania asi ťažko môžu naprávať chyby politikov s takýmito nanič radami.
Je zrejmé, že Izrael má problémy s imidžom. A čoraz zrejmejšie, že na ne nejde dobre.
