BELEHRAD. Srbsko nebolo nikdy demokratickejšie než teraz, desať rokov po októbrových demonštráciách, ktoré priniesli v krajine zmenu režimu, povedal srbský prezident Boris Tadič pri príležitosti desiateho výročia pádu vlády bývalého prezidenta Slobodana Miloševiča.
Od tzv. buldozérovej revolúcie, masových demonštrácií, ktoré v roku 2000 zvrhli Miloševiča, uplynulo 5. októbra desať rokov. Ako Tadič pripomenul pre srbskú štátnu televíziu, desaťročie po demokratických zmenách väčšina lídrov vtedajšej Demokratickej opozície Srbska (DOS) už nie je na vedúcich postaveniach v politike, o tom však podľa neho rozhodujú výlučne občania. "Toho 5. októbra bolo potrebné vytvoriť matematickú väčšinu na víťazstvo nad Miloševičom, ako to povedal Goran Svilanovič," pripomenul srbský prezident. Svilanovič bol jedným z členom DOS-u.
"Mnohí sa ani nemôžu už v súčasnosti podieľať na politickom živote, niektorí už nie sú ani medzi živými, toto je nová situácia. DOS zvrhla Miloševiča, čo bolo aj jej úlohou. Je nezvyčajné počúvať, že potrebujeme ďalší 5. október. Tí, ktorí sú toho názoru, zabúdajú, že sme vtedy zvíťazili my, že boli výsledky (volieb) sfalšované, a to už dnes viac neurobí nikto," povedal Tadič.
Podľa neho je v súčasnosti "parlamentná debata v Srbsku demokratická". "Sme demokratickejšia spoločnosť než v minulosti, ale stále to môže byť lepšie, a to nás čaká v budúcnosti - to, že latku svojej práce položíme vyššie," podotkol.
"My každopádne už nie sme štát magnátov v tom zmysle, ako to bolo v minulosti, my nie sme štát, ktorý môže byť ohrozený organizovaným zločinom v zmysle ohrozenia bezpečnosti, nie sme viac izolovaní, lebo v tom boji spolupracujeme s mocnými vo svete - sme stabilnejšia krajina," dodal.
Podľa srbského prezidenta už v krajine neplatí, že vládne iba jedna politická strana. "Strany vždy vedú ľudia so svojimi vlastnými motívmi, ale demokracia to musí kontrolovať," podotkol.
V súvislosti so štatistikami, podľa ktorých sú dnes v Srbsku platy nižšie než v Macedónsku alebo Čiernej Hore, Tadič povedal: "To, čo dnes musia občania trpieť, je vlastne investícia do budúcnosti". Srbsko by sa podľa neho mohlo aj zadlžiť, a tak získať dôveru občanov. Vtedy by však ľudia žili ešte ťažšie a bez možnosti na to, aby sa z krízy dostali, dodal.
V súvislosti s vyjadreniami lídra srbských sociálnych demokratov Nebojšu Čoviča, podľa ktorých "Srbsko nevyužilo 'medové týždne', ktoré nasledovali po 5. októbri 2000, kedy nás svet mal aspoň trošku rád", Tadič povedal, že si vysoko váži Čovičove analýzy a jeho úloha bola veľká, "úloha Zorana Djindjiča však bola najväčšia".
"Sám som však bezprostredným svedkom toho, že sme mali šancu na to, aby sme toho urobili oveľa viac, lebo tá pripravenosť, že vám svet pomôže, netrvá dlho, dvere sa pomaly zatvárajú a záujmami sveta sa stávajú ďalšie ohniská," podotkol Tadič s tým, že "k zmenám 5. októbra došlo, ale došlo aj k početným chybám".
"My sme zabezpečili kontinuitu inštitúcií, ktoré sme zdedili po Miloševičovi, vojenská štruktúra, štátna bezpečnosť - to nešlo, a Demokratická strana možno vtedy spravila chybu, že ignorovala nebezpečenstvo, lebo tí zo sveta veľkého kapitálu a zločinu boli chránení, takže bolo nemožné spolupracovať aj s Haagom. Celé roky to bolo o tom istom, Zoran Djindjič bol zavraždený a šance boli čoraz menšie," povedal srbský prezident.
Podľa neho je všeobecne známe, že "celý vtedajší bezpečnostný sektor bol spojený s veľkým kapitálom, vládnucimi stranami, to bolo jedno bratstvo cez peniaze aj cez zbrane a neexistuje dilema o tom, že to zabezpečilo kontinuitu ich vplyvu". "My sme celé roky čelili následkom, ale myslím si, že sme konečne vyriešili Rubikovu kocku," dodal.
Podľa Tadiča je najbližší možný dátum členstva Srbska v EÚ rok 2016. "Roky 2015 a 2016 sú reálne v súvislosti so štatútom kandidátskej krajiny. Poľsko však na to čakalo napríklad 14 rokov, a my štartujeme z hlbokého mínusu; teda objektívne, kedykoľvek sme my nespokojní s tempom našich európskych integrácií, zvyčajne nám povedia, že to tempo je aj tak veľmi dobré," upozornil srbský prezident. "Dovtedy musíme budovať lepšie cesty, vykoreniť korupciu a zvýšiť kvalitu života," dodal.
"Nebolo by dobré vytvárať atmosféru ako v kreslenom filme Kalimero, ale je potrebné ukončiť spoluprácu s Haagom a ubezpečiť všetky parlamenty sveta - nielen holandský - o tom, že je to v našom záujme a že Srbsko nemá jeden jediný dôvod na to, aby ukrýval haagskych obvinených," vyhlásil Tadič.
V súvislosti s otázkou, či sa nebojí, že bude prvým úradujúcim srbským prezidentom, počas mandátu ktorého Kosovo prejde z politického terénu do mýtu, Tadič upozornil, že k mnohým chybám už došlo. "To však neznamená, že prestaneme bojovať za práva občanov, za ich majetok, telekomunikácie a investície do nich, ako aj za mnohé ďalšie témy, ktoré sú naďalej otvorené; takže ja sa neviem dočkať rokovaní - myslím si, že sa konflikt môže vyriešiť, a nemám strach," uzavrel.
