DEVECSER. Maďarskí záchranári ešte aj v stredu hľadali troch nezvestných, potom ako toxické bahno zaplavilo vieceré dediny a jedno mesto neďaleko jazera Balaton.
Katastrofa pri maďarskej Ajke si zatiaľ vyžiadala štyri obete na životoch.
Všetky pochádzajú z obce Kolontár, ktorá je len tri kilometre od nádrže s červeným bahnom. Jej hrádza sa v pondelok okolo poludnia pretrhla a z nádrže sa vyliala voda zmiešaná s červeným bahnom obsahujúca množstvo nebezpečných látok od kyseliny po ťažké kovy.
Kolontár to schytal ako prvý Ekokatastrofa pri Balatone
V pondelok sa pretrhla hrádza nádrže s toxickým odpadom z miestnej hlinikárne v Ajke. Vytekajúce červené bahno zabilo najmenej štyroch ľudí. Traja ľudia sú nezvestní. Škody sa odhadujú na desať miliárd forintov (36 miliónov eur). Vytieklo asi 700-tisíc kubických metrov toxického odpadu na rozlohe 40 štvorcových kilometrov.
Kolontár dosiahla záplava ako prvý, jej výška tu miestami dosiahla až dva metre. Obete sa v nej utopili. Okrem iných aj 14 mesačné dieťa, ktorého telíčko našli záchranári zo Slovenska.
Zomreli ešte dve staršie ženy a muž stredného veku, ktorého strhla záplava aj s autom, keď sa práve chystal ísť zachraňovať iných.
Zranených je viac ako 120, dvaja z nich sú v ohrození života, ďalší šiesti sú zranení vážne. Trojročnému dievčatku hrozí strata zraku potom, ako sa jej kal dostal do oka.
Popáleniny od žieraviny utrpelo pri záchranných prácach niekoľko požiarnikov a policajtov.
Záplava zasiahla päť obcí a jedno mestečko. V Devecseri, kde sa záplava v najnižšie položenej časti mesta nakoniec zastavila, bolo zaplavených štyristo domov. V Kolontári prúd strhol betónový most, ktorý vojaci nahradili pontónovým.
Tisícky ton gypsu Aj odtiaľto však pokračoval toxický odpad potokom Torna a riekou Marcal až do Mošonského ramena Dunaja pri Győri a aj do Dunaja samotného.
Postup toxických látok sa snažia zastaviť napríklad sypaním gypsu do vody, zatiaľ ho použili až dvetisíc ton.
Na hornom toku rieky Marcal jed vykántril všetok život, jeho postup je však pomalší, než sa predpokladalo a ochranári dúfajú, že sa ho do Dunaja už nedostane toľko, aby veľkú rieku vážnejšie ohrozil.
Dnes už je hlavnou úlohou záchranárov očistenie zaplaveného územia. Domy a predmety sa omývajú špeciálnymi chemickými látkami. Počíta sa však s tým, že v obývaných územiach a na poliach bude treba odstrániť hornú vrstvu pôdy, aby tam bolo možné žiť a čokoľvek pestovať. Nutné pravdepodobne bude aj vybagrovanie koryta Torny a časti Marcalu.
Pozrite si fotogalériu dokumentujúcu únik nebezpečného bahna
Nebezpečné bahno Ako dlho sa v pôde udržia rôzne jedy a ťažké kovy, a nakoľko preniknú do zásob pitnej vody a rastlín, si nikto ani netrúfa odhadnúť.
Červené bahno je mierne rádioaktívne, to však môže byť podľa maďarských lekárov nebezpečné, najmä keď vyschne, bude sa ako prach vznášať vzduchom a po vdýchnutí sa môže dostať do pľúc. Potom môže prispieť k vzniku rakoviny.
Pretrhnutú hrádzu už opravili, hrozba ďalších podobných katastrof však trvá. V desiatich nádržiach pri Ajke sa nahromadilo si 80 miliónov kubických metrov sivého a červeného bahna.
Pondelkovú katastrofu spôsobilo len asi percento tohto množstva, ktoré sa dostalo do okolitej krajiny. Hrádze nádrží sú z veľkej časti tiež postavené z odpadu, napríklad zo škvary a popola. Je to materiál často nekvalitný a navyše sám obsahuje rôzne nebezpečné látky.
Štátny tajomník pre ochranu prírody Zoltán Illés vyslovil ešte v pondelok podozrenie, že katastrofu spôsobilo to, že v poškodenej nádrži skladovali oveľa viac odpadu, než bolo povolené. Podľa organizácie Greenpeace a svedectva miestnych obyvateľov citovaných maďarskými médiami bola hrádza poškodená už niekoľko dní pred jej pretrhnutím a niekde sa aj pracovalo na jej oprave.
Hlinikáreň vinu nevidí Predstavitelia firmy Mal Zrt, ktorej patrí hlinikáreň a prevádzkuje skládku, všetku vinu popierajú.
Prezident spoločnosti Lajos Tolnay a riaditeľ Zoltán Bakonyi v utorok tvrdili, že dodržali všetky predpisy, a preto nechápu, prečo bola firme pozastavená činnosť. Červené bahno podľa nich nie je pre človeka nebezpečné.
Firma sľúbila, že zaplatí pohreb obetí, v prípade náhrady ostatných škôd je však opatrnejšia. Tvrdí, že škody sú oveľa menšie, než tvrdí napríklad štátny tajomník Illés, ktorý ich odhadol na desať miliárd forintov. „Výmena niekoľkých desaťtisíc ton pôdy, alebo hoci aj stotisíc ton, nie je rámec, ktorý by sme nezvládli," povedal spravodajskému serveru Index Bakonyi.
Nech sa v tom vykúpu Podľa premiéra Viktora Orbána je zjavné, že došlo k ľudskému pochybeniu. „Nech sa v ňom teda vykúpu," reagoval minister vnútra Sándor Pintér na tvrdenie šéfov firmy, že červené bahno nie je nebezpečné.
Na severe Maďarska sú ďalšie podobné skládky. Pri obci Almásfüzitő niekoľko kilometrov východne od Komárna je sedem nádrží s 12 miliónmi ton odpadu tesne pri Dunaji.
Ďalšia skládka je neďaleko Bratislavy v Mosonmagyaróvári. Začína sa len niekoľko sto metrov od ulíc mesta.
