BRATISLAVA. Je ľahko rádioaktívna a podľa maďarských úradov pri jej vdýchnutí hrozí rakovina pľúc. Má veľmi vysokú zásaditosť, na pokožke spôsobuje popáleniny, môže poškodiť oči aj dýchacie cesty.
Toxická látka, ktorá sa v pondelok večer vyliala v Maďarsku, škodí ľuďom aj prírode. Ako hovorí Kateřina Věntusová, koordinátorka kampane proti toxickému znečisteniu organizácie Greenpeace, táto látka vzniká ako vedľajší produkt pri prvotnom kroku výroby hliníka.
- Reportáž z mestečka Devecser nájdete tu.
- Fotoreportáž denníka SME z miesta katastrofy nájdete tu.
- Aj na Slovensku máme kalové jazerá.
V Rumunsku vytieklo sedemkrát menej
Vzhľadom na to, že sa pri výrobe používa hydroxid sodný, je toxická látka vysoko zásaditá. Má pH faktor 12 až 13, najvyššia zásaditá hodnota je 14. Obsahuje tiež ťažké látky ako olovo.
Podobná havária ako v Maďarsku sa odohrala pred desiatimi rokmi v rumunskom meste Baia Mare. Tam sa, tiež po dažďoch, pretrhla hrádza zberne toxického odpadu, ktorý vznikol pri ťažbe zlata pomocou kyanidu.
Vtedy sa do prírody dostalo 100-tisíc kubických metrov látky, čo je sedemkrát menej ako momentálne v Maďarsku.
„Napriek tomu bolo ekologické poškodenie obrovské," hovorí Věntusová. Uhynulo vtedy 1400 ton rýb, látku zaznamenali aj v rieke Tisa na Slovensku.
Nebudú môcť pestovať
Veľké dôsledky na životné prostredie bude mať pre prírodu aj súčasná katastrofa v Maďarsku. Podľa Věntusovej látka obsahuje ťažké kovy, ktoré sa len veľmi pomaly rozpúšťajú v prírode. „Trvá to desiatky rokov," hovorí.
Navyše, látka sa dostala aj do miestnych riek, ktoré ústia až do Dunaja.
Otázne je, či sa obyvatelia zaplavených dedín, ktorých museli evakuovať, vôbec vrátia domov.
„Bude to dlhý a komplikovaný proces. Bude nutné celú oblasť vyčistiť," hovorí Věntusová. „V každom prípade tu nebudú môcť pestovať potraviny a možno ani využívať podzemné vody."
Podobnú nehodu si pamätajú aj pri Žiari
V roku 1971 sa toxická látka vyliala aj pri Žiari na Hronom. Rozsahom však havária nebola taká veľká, ako tá
v Maďarsku.
BRATISLAVA. Po podobné príklady, keď zo zberne, odborne nazývanej odkalisko, sa toxický odpad vylial do prírody, netreba chodiť ďaleko. V roku 1971 sa pretrhla hrádza odkaliska nad dedinou Horná Ves pri Žiari nad Hronom.
Ako hovorí aktivistka organizácie Greenpeace Kateřina Věntusová, v tom čase sa tam skúšobne ťažilo zlato kyanidovým spôsobom. Hrádza, za ktorou sa uskladňoval odpad, sa pretrhla, podobne ako teraz v Maďarsku, po výdatných dažďoch.
Rozsah škôd bol však oveľa menší ako súčasná katastrofa. Kal vtedy zaplavil záhrady a domy niekoľkým obyvateľom obce. Miestni obyvatelia mali poškodený majetok, okrem toho nemohli rok nič pestovať na znečistenej pôde.
Udržiavanie toxického odpadu v podobných zberniach, aká sa poškodila v Maďarsku, je podľa Věntusovej bežné.
Firmy podľa Věntusovej väčšinou uisťujú, že odpad bezpečne zadržiavajú a zberne vydržia desiatky rokov. „My však tvrdíme, že sa to nedá presne vypočítať. Počasie, ale aj čas spôsobujú, že odkaliská sú náchylné na nehody," hovorí Věntusová.
Podľa nej vo svete dochádza k nebezpečnému úniku každé dva roky.
Ján Kalný Klimko, riaditeľ spoločnosti SZNP, ktorá má odkalisko v Žiari nad Hronom, odmieta, že by sa im mohlo stať niečo podobné ako v Maďarsku.
„Na 93 percent je tvorené hnedým kalom, ktorý má úplne iné vlastnosti, ako červený v Maďarsku. Navyše, naše odkalisko je stabilizované, od roku 1997 kal nepribudol," hovorí Kalný Klimko.
(vas, wm)
