MOSKVA, PARÍŽ. V týchto novinách investigatívna žurnalistika a kritička Kremľa pracovala do chvíle, keď výstrely ukončili jej život. Objednávateľ vraždy i vrah sú stále na slobode, podotkol denník Novaja gazeta.
Štyri roky uplynú vo štvrtok od zavraždenia Politkovskej. Jej telo našli 7. októbra 2006 na schodisku pred výťahom v obytnom dome v Moskve.
Už v minulých rokoch si pamiatku novinárky prichádzali uctiť na miesto jej posledných chvíľ života stovky ľudí v Moskve. Je o nej známe, že kritizovala kremeľské vedenie, odhaľovala rozsiahle porušovanie ľudských práv i korupciu v Čečensku.
Absolventka Fakulty žurnalistiky na Lomonosovovej Moskovskej štátnej univerzite v roku 1980 pôsobila najskôr v denníku Izvestija, potom v novinách Letecká doprava, prax nadobúdala aj vo vydavateľstvách a od roku 1999 články spod jej pera publikovala Novaja gazeta.
Za sériu reportáží z Čečenska získala v januári 2000 prémiu Zlaté pero Ruska. Zväz novinárov Ruskej federácie ju za materiály o korupcii vyznamenal prémiou. Dostala aj ďalšie ceny, napríklad 30. marca 2007 Cenu UNESCO Guillerma Canu za slobodu tlače. Prvýkrát vtedy v Paríži udelili cenu posmrtne. Ani Cenu súrodencov Schollovcov za rok 2007 si už sama nepreberala - do Mníchova ju 26. septembra prišiel prevziať jej syn Iľja. V roku 2008 o žurnalistke scenáristka a režisérka Maria Novikovová nakrútila holandský dokumentárny film: "Anna Politkovská: sedem rokov na frontovej línii".
Ako jedna z mála ruských novinárov Politkovská pokrývala najmä udalosti v Čečensku a na severnom Kaukaze. Vo svojej žurnalistickej práci opakovane poukazovala na porušovanie ľudských práv v danom regióne. Zodpovednosť za to podľa nej niesli príslušníci federálnych ozbrojených síl v Čečensku i milície čečenského prezidenta Ramzana Kadyrova.
"Mám len pero a Boha na svoju ochranu, ale nemám právo mlčať, lebo inak, ako skončíme?", citovali Politkovskú svojho času francúzske noviny Le Figaro, ktoré dodali: "Práve na to zomrela."
Sergej Varšavčik 13. októbra 2006 v článku "In Memoriam: milovala ľudí a nemala rada moc" zdôraznil, že Politkovská bola v rozhovoroch žičlivá, ale keď reč zašla na problematiku žurnalistiky, nepoznala kompromis. Sama o sebe hovorievala: "Nie som bojovník, jednoducho som absolútna novinárka. Úlohou novinára je informovať o tom, čo sa deje." "Práve za to ju zabili," dodal Varšavčik.
Európsky parlament na znak úcty k zavraždenej Politkovskej pomenoval svoje tlačové centrum v Bruseli po nej.
