Kedysi dávno, koncom minulého storočia, sa veľký priateľ starostu Moskvy Jurija Lužkova, sochár gruzínskeho pôvodu Zurab Cereteli rozhodol, že obdaruje Ameriku. Vytvoril obriu sochu Kryštofa Kolumba. Keď Spojeným štátom a viacerým juhoamerickým štátom zaslal fotku a rozmery súsošia lodí a muža (vysoké sto metrov) s vďakou odmietli. Nečudo. Dielo na prvý pohľad pripomína obludne zväčšenú hračku čínskej výroby.
Cereteli nechápal, prečo sa niekomu jeho vrcholné dielo nepáči. Ani priateľ Lužkov tomu nerozumel. Starosta a umelec sa dohodli, že postačí vymeniť soche hlavu a z objaviteľa Ameriky bude hneď ruský imperátor.
„Postavíme ho u nás, na umelom ostrove na rieke Moskve,“ rozhodol v roku 1997 Lužkov. A takto viedol Moskvu celých 18 rokov. Presadzoval dobré i zlé, bez toho, aby sa s niekým radil, neposlúchal námietky odborníkov. Tak presadil aj Petra I. Najväčší pamätník v Rusku a jednu z najvyšších sôch na svete.
Teraz, keď Lužkova zosadili z kresla starostu, hrozí i Petrovi I., že ho zvrhnú z piedestálu. Kremeľ už chystá zoznam nádejných kandidátov. Nech už vyberie kohokoľvek, vrátenie znesiteľnejšej podoby Moskve bude finančne náročné.
Len presťahovanie železného súsošia „Peter a jeho loďstvo“ bude stáť miliardu. K tomu je potrebné Lužkovovi platiť zo zákona 32-krát vyššiu penziu, než je dôchodok bežných občanov, a tučné odstupné.
A čo so sochou? Cereteli vraj už píše do Číny, či by ju nevzali, keby na ňu tentoraz pre zmenu pripevnil hlavu Maa.
Autor: Agentúra Epicentrum
