ZÁHREB. Chorvátsko je v záverečnej fáze rokovaní s Európskou úniou, povedal minister zahraničných vecí SR a bývalý premiér Mikuláš Dzurinda v dnes zverejnenom rozhovore pre internetové vydanie chorvátskeho denníka Vjesnik.
"Som toho názoru, že od začatia rokovaní pred piatimi rokmi sa vaša krajina dostala veľmi ďaleko a podnikla podstatné zmeny. Chorvátsko dosahovalo nepretržitý pokrok v rokovaniach s úniou a uzatvorilo 22 z 35 kapitol," povedal Dzurinda pri príležitosti piateho výročia začatia rokovaní medzi Chorvátskom a EÚ.
Ako dodal, v nasledujúcich mesiacoch by sa Záhreb mal sústrediť na dosiahnutie všetkých cieľov, ktoré mu stanovila únia, predovšetkým v oblasti súdnictva a politiky trhovej súťaže.
Chorvátsko v únii už o rok?
"Sme presvedčení o tom, že na budúci rok ukončíte prístupové rokovania. Z toho pohľadu, rok 2011, ktorý bude zároveň 20. výročím vašej nezávislosti, bude aj rokom prijatia Chorvátska do únie. Úprimne si želám, aby bol ten rok aj kľúčovým rokom pre proces rozšírenia EÚ, ktorý zahrňuje aj ďalšie krajiny v regióne," dodal šéf slovenskej diplomacie.
Dzurinda ďalej pripomenul, že pred piatimi rokmi v čase rozhodujúceho zasadania špičky EÚ, ktorej vtedy predsedala Británia, intenzívne komunikoval s vtedajším chorvátskym premiérom Ivom Sanaderom. Ako poznamenal, v tom čase ako premiér SR rokoval s vtedajším britským premiérom Tonym Blairom a ministrom zahraničných vecí Jackom Strawom o argumentoch v záujme začatia prístupových rokovaní s Chorvátskom.
Minister zahraničných vecí SR ďalej povedal, že vtedajší premiér Sanader aj v rámci Európskej ľudovej strany "otravoval" partnerov, predovšetkým rakúskeho kancelára Wolfganga Schüssela a talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho. Napokon sa v rámci tejto menšej skupiny podľa Dzurindu dohodli, že nie je dôvod na blokovanie Chorvátska.
"Boli sme presvedčení, že Chorváti neukrývajú (Anteho) Gotovinu, verili sme, že majú úprimný záujem o dobrú spoluprácu s haagskym súdom a že sú pripravení na začiatok prístupových rokovaní," uviedol.
Navrhol začatie rokovaní
Otázkou podľa neho bolo už len to, kto to vysloví na stretnutí Európskej rady 3. októbra 2005. "Dohodli sme sa, že to urobím ja, a tak som Európskej rade navrhol túto zmenu. Bol som veľmi rád, keď s tým súhlasili nakoniec aj Briti ako predsedajúci," uviedol Dzurinda.
Ako ďalej zdôraznil, Slovensko od začiatku podporovalo vstup Chorvátska do EÚ z niekoľkých dôležitých dôvodov. "Zaujali sme stanovisko, že rozšírenie únie pomôže konsolidovať mier, demokraciu, hospodársky potenciál i vládu zákona v juhovýchodnej časti Európy?" pripomenul.
Chorvátsko bolo podľa neho ďalej odjakživa neoddeliteľnou súčasťou Európy a jej histórie. "Po tretie, naše dva národy majú tradične i historicky veľmi blízke a priateľské vzťahy, silné kultúrne väzby, ktoré majú základ v podobných jazykoch," uviedol Dzurinda.
"Prístupový proces znamená reformy, konsolidáciu demokracie a vládu zákona. My sme pokračovali v štrukturálnych zmenách aj po prijatí medzi členov," upozornil ďalej v súvislosti s otázkou o skúsenostiach Slovenska s členstvom v EÚ.
Európska únia po veľkej skúške
Dzurinda zároveň vyjadril presvedčenie, že dnešná EÚ je po veľkej skúške, ktorou pre ňu bolo prijímanie Lisabonskej zmluvy, v súčasnosti viac pripravená čeliť kríze, ako tomu bolo v minulosti.
"Povedal by som, že toto je cesta vpred ako pre kandidátov, tak aj pre potenciálnych kandidátov na členstvo v únii; byť rozhodnými vo vedení zodpovednej hospodárskej politiky a v implementácii reforiem," povedal šéf diplomacie SR v súvislosti s globálnou hospodárskou krízou, ktorá postihla aj Slovensko.
"Váš trh posilní a budete v lepšej pozícii, aby ste prilákali zahraničných investorov. Znamená to zamestnanosť, vyššie platy, inovácie a konkurencieschopnosť hospodárstva. Budete aj súčasťou európskeho procesu rozhodovania, váš hlas bude počuť takisto, ako aj hlasy ostatných členov EÚ," uzavrel Dzurinda pre Vjesnik.
