BERLÍN, BRATISLAVA. Znovuzjednotenie Nemecka po vyše 40 rokoch rozdelenia neprekvapilo iba obyvateľov oboch častí krajiny, ale aj spojencov a susedov štátu.
Sovietsky zväz chcel radšej zachrániť bankrotujúcu Nemeckú demokratickú republiku (NDR), Francúzi a Briti sa desili nemeckého kolosu, ktorý by opäť mohol dostať chúťky ovládnuť svet. A spočiatku sa zdráhal aj americký prezident George Bush, ktorý nechcel provokovať Sovietov.
Výmena s Francúzmi
Tajné dokumenty nemeckého ministerstva zahraničných vecí, ku ktorým sa dostal magazín Der Spiegel ukazujú, že Francúzi hrozili Nemcom izoláciou a spojenie oboch častí krajiny označoval vtedajší francúzsky prezident Francois Mitterrand za nemožné z politického i právneho hľadiska. Krach rozhovorov o zjednotení Nemecka zachránila dohoda o eure. Viac ako sa doteraz predpokladalo.
„Mitterrand nechcel zjednotenie bez pokroku v európskej integrácii,“ povedal Hubert Védrine, vtedajší poradca prezidenta Mitterranda. „A jediná cesta bola spoločná mena,“ dodal muž, ktorý je presvedčený, že bez eura by sa Nemecko nezjednotilo. Nemci to popierajú. Tvrdia, že európska menová únia by prišla tak, či tak.
Faktom ostáva, že ak dovtedy sa euro považovalo viac za utópiu, v revolučných rokoch 1989 a 1990 sa projekt pohol dopredu výrazným tempom. Eurom začali ľudia platiť až dvanásť rokov po znovuzjednotení Nemecka, ale prvé dôležité kroky sa urobili v roku 1990, keď sa zaviedol voľný pohyb kapitálu a v roku 1992, keď sa podpísala Maastrichtská zmluva, ktorá už obsahovala kritériá na zavedenie spoločnej meny.
„Pre mňa symbolizuje tento akt (podpísanie Maastrichtskej zmluvy - poz. red.) výmenu za môj sľub daný v čase zjednocovania Nemecka,“ napísal Mitterrand vo svojich spomienkach.
Spojenie za rok
Dva nemecké štáty, ktoré existovali od roku 1949, sa po desaťročiach nepriateľstva nakoniec spojili za jediný rok. Začalo sa to pádom Berlínskeho múra v novembri 1989 a skončilo pristúpením piatich nových spolkových republík (vtedajšia NDR) k Spolkovej republike 3. októbra 1990. Dopomohol im k tomu rozpad Sovietskeho zväzu, ktorý odštartoval pád komunistických vlád v socialistických krajinách.
Už koncom novembra 1989 predstavil vtedajší nemecký kancelár Helmut Kohl desaťbodový plán spojenia, v lete podpísali nemeckí vyjednávačí dohodu a nasledovali rozhovory so spojencami dva plus štyri, ktoré sa skončili 12. septembra 1990.
Keď Nemci v októbri oslavovali zázrak v podobe spoločného štátu, netušili, aké tvrdé rokovania mu predchádzali. Ani, že začiatok spolužitia znamená koniec ich národného pokladu - nemeckej marky.
Pre Nemcov sa končí prvá svetová vojna až teraz
Škody za štvorročný svetový konflikt splácali Nemci 92 rokov. Poslednú splátku pošlú v nedeľu. Oslavovať to nebudú.
BERLÍN, BRATISLAVA. Na jeden deň pripadajú v Nemecku dva historické dátumy - 20. výročie znovuzjednotenia krajiny oslávia Nemci vo veľkom, poslednú splátku dlžôb za prvú svetovú vojnu (1914 – 1918) si nepripomenie nikto.
„Nič nie je plánované. To pre nás nie je príležitosť,“ povedal pre agentúru DPA zdroj zo Spolkového úradu pre ústredné služby a nevyriešené majetkové otázky. Žiadna recepcia, žiadny prejav.
Oba sviatky spolu súvisia. Znovuzjednotenie krajiny bolo podmienkou na splatenie dlžôb v čase, keď sa o spojení východného a západného Nemecka mohlo iba snívať.
Je čo oslavovať
Dôvod na šampanské určite je. Po 92 rokoch sa pre Nemcov končí prvá svetová vojna. Zaplatia posledných skoro 70 miliónov eur. Poslednú splátku za druhú svetovú vojnu poslali Američanom už v roku 1988.
Odškodnenie za prvý svetový konflikt, ktorý pripravil o život 17 miliónov ľudí a zanechal obrovské škody, bolo komplikovanejšie. Versaillská mierová zmluva z roku 1919 dala všetko zaplatiť Nemcom, presnú sumu nestanovila. Až postupne sa určili splátky na 2,5 miliardy ríšskych mariek ročne. K nim pribudli úvery, ktoré víťazné mocnosti poskytovali Nemecku, aby mohlo splácať dlh a nezbankrotovalo.
Posledné úroky
V povojnovom Nemecku to vyvolalo nespokojnosť, ktorá dopomohla k moci diktátorovi Adolfovi Hitlerovi. Ten rozpútal druhú svetovú vojnu a prestal splácať. Po druhej svetovej vojne dlh prebralo západné Nemecko. V roku 1953 sa so západnými spojencami dohodlo, že posledných 150 miliónov eur, čo boli nesplatené úroky z rokov 1945 až 1953, zaplatí až po opätovnom zjednotení Nemecka, ktoré bolo v čase studenej vojny len želaním.
Ale stalo sa. Dvadsať rokov potom, čo je z komunistickej NDR a západnej Spolkovej republiky jeden štát, zaplatí Berlín posledné milióny. V nedeľu vyrovná dlh za vojnu, na ktorú nerád spomína.
Miriam Zsilleová
