BRATISLAVA. Dzurinda ho ako vtedajší slovenský premiér nahováral na rozšírenie Severoatlantickej aliancie o pobaltské štáty a na formuláciu Slo-Slo, Slovensko-Slovinsko.
"Zdalo sa mu to málo a povedal mi, že hľadajú väčšiu rybu. Tie slová mi znejú v ušiach. Opýtal som sa ho, čo znamená väčšia ryba. Povedal mi, že keby bolo schopné a chcelo Rumunsko," priblížil v rozhovore pre TASR.
Podľa neho by každá normálna slovenská vláda, premiér a minister zahraničných vecí mali mať eminentný záujem o dobré vzťahy so Spojenými štátmi.
"Nejde o to, kto je prezidentom USA, či je to republikán alebo demokrat, ale po každej stránke je to svetová veľmoc," pripomenul. Je to dôležité aj z toho hľadiska, aby na Slovensko prichádzali investície s vyššou pridanou hodnotou.
Slovenská diplomacia, ale aj celá slovenská spoločnosť za vyše 17 rokov samostatnosti prešla peknú cestu.
"Vymanili sme sa z objatia, keď o nás niektorí hovorili ako o čiernej diere a keď mi veľvyslanec SR v USA ako opozičnému poslancovi povedal, že deň, keď sa nepíše o Slovensku je požehnaním," poznamenal Dzurinda.
Slovensko si splnilo domáce úlohy a dnes sa zvrchovane pohybuje po svete a nastoľuje témy.
Prístupové rokovania o vstupe do NATO a Európskej únie označil za ťažké, ale zároveň aj radostné, keďže zavládla eufória z možnosti dostihnúť Čechov, Poliakov a Maďarov.
"Za tých niekoľko rokov sme ich nielenže dobehli, ale sme boli jediní schopní splniť kritériá na zavedenie eura," priblížil.
Za významné míľniky označil okrem členstva v EÚ a Severoatlantickej aliancii aj prijatie Slovenska do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
"Bola to veľmi významná predsieň, ktorú sme príliš nedocenili, ale bolo to nesmierne dôležité aj pre naše sebavedomie," ozrejmil šéf slovenskej diplomacie. Celý život si bude tiež pamätať február 2005, keď si americký a ruský prezident vybrali za miesto svojho summitu Bratislavu.
Vyzdvihol prejav Georgea Busha mladšieho na Hviezdoslavovom námestí, v ktorom hovoril o podiele Slovákov na budovaní Ameriky a o inšpiratívnej ceste reforiem, ktorou Slovensko prešlo. "To bolo veľké vyznamenanie, obrovská pocta pre slovenský národ a našu vlasť," zdôraznil.
Nemyslí si, že by niektoré odlišné postoje SR k zahraničnopolitickým otázkam znižovali reputáciu krajiny vo svete. "Pokiaľ budeme vždy rozumieť našim postojom, bolo by prejavom obrovskej zbabelosti mlčať. Neškodíme si, keď dokážeme obhájiť svoj názor niekedy aj proti väčšine. Získame nielen rešpekt, ale môžeme podľa vlastného presvedčenia meniť menšinu na väčšinu," upozornil.
V prípade slovensko-maďarských vzťahov si podľa neho treba uvedomiť, že ide o beh na dlhšiu trať. "Nemali by sme mať prehnané očakávania ani byť netrpezliví. Chce to čas, pevné, jasné a dlhodobé postoje," domnieva sa Dzurinda.
