PRAHA. Dva týždne pred českými komunálnymi voľbami a voľbami do tretiny Senátu sa dve z troch českých koaličných strán dostali do vážneho podozrenia, že vo svojich radoch majú politikov, ktorí hrubým spôsobom porušujú české zákony.
Denník Mladá fronta dnes (MFD) od zdroja v českej bezpečnostnej agentúre ABL získala detailne informácie o sledovaní bývalej starostky Prahy 11 Marty Šorfovej (ODS) a jej dvoch synov s cieľom získať kompromitujúce materiály.
K sledovaniu malo dôjsť v roku 2006, keď ABL viedol súčasný český minister dopravy Vít Bárta. ABL s ročným obratom vyše 30 miliónov eur je hlavným sponzorom koaličnej strany Veci verejné.
Kto si u detektívov ABL sledovanie političky objednal, denník MFD nezistil, ale samotná Šorfová, ktorá je dnes šéfkou sekretariátu hlavnej kancelárie ODS, sa domnieva, že to mohli byť jej konkurenti z ODS.
Nik o ničom nevie
Český premiér a líder ODS Petr Nečas dnes prípad odsúdil a sľúbil, že ak by sa prišlo na to, že za sledovaním političky stál niekto z ODS, dotyčný by sa dočkal okamžitého vylúčenia zo strany. Nečas však zároveň miernil slová Marty Šorfovej, že za kauzou je niekto z ODS a pozastavil sa aj nad načasovaním odhalenia MFD.
"Považujem to za rýdzu náhodu, že je to publikované dva týždne pred voľbami. Odkiaľ to môže pochádzať vôbec netuším, pretože netuším, ktorá detektívna agentúra to robila, aký mala motív, prípadne, kto si ju objednal. Netuším, kto by mohol mať prospech buď z koaličného konfliktu medzi VV a ODS, alebo z prípadného vnútorného konfliktu v ODS," uviedol dnes Nečas.
K sledovacej kauze sa nehlási ani bývalý majiteľ a šéf ABL, dnes minister dopravy Vít Bárta. V reakcii na zverejnenie prípadu uviedol, že o sledovaní političky ODS nemá žiadne informácie. Bártov brat Matej Bárta, ktorý vedenie agentúry ABL prevzal, dokonca vyhlásil, že môže ísť o podvrh.
Novinári majú dôkazy
Denník MFD v súvislosti so sledovacou kauzou citoval súdneho znalca Jiřího Smejkala, podľa ktorého sa detektívi, ktorí sledovanie Šorfovej realizovali, mohli dostať až za hranu zákona napríklad tým, že si nechali zistiť, komu patrí sledované auto.
V tomto prípade sa mohli detektívi dopustiť trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a policajt, ktorý by dáta prenechal civilnej osobe, by mohol čeliť trestnému činu zneužitia právomocí.
Investigatívny novinár z MFD Jaroslav Kmenta trvá na tom, že materiály má od zdroja v ABL a o ich pravosti nepochybuje. Kmenta tvrdí, že disponuje nielen písomnými materiálmi zo sledovania, ale aj ich elektronickou podobou, ktorá má aj tzv. digitálnu stopu.
