BERLÍN, BRATISLAVA. Na jednej strane je rozvíjajúce sa Lipsko, Berlín a Drážďany so závodmi automobiliek BMV, Opel a Porsche, logistickou základňou DHL, hi-tech firmami, avantgardným umením a turizmom.
Na druhej umierajúce mestá a dediny v Predpomoransku a Brandenburgu, kde je veľký problém s únikom mozgov, nezamestnanosťou a nárastom neonacizmu.
Oslavy s Die Prinzen
Nemecko oslávi v nedeľu dvadsať rokov od zjednotenia, krajina však zostáva ekonomicky i mentálne rozdelená. Mnohých skôr ako samotné výročie teší fakt, že v televízii ZDF vystúpi Udo Lindenberg, kapela Die Prinzen i ďalší muzikanti, populárni pred pádom múra.
Bonusom je tiež 20-percentná zľava na železnici – tisícky Nemcov preto plánujú výlet či návštevu rodiny.
„Sme jeden národ,” skandovali na jeseň roku 1989 východní Nemci na námestiach. O rok na to NDR definitívne zanikla a Nemecko sa zjednotilo.
„Ossis”, ako východných Nemcov dodnes prezývajú, získali silnú nemeckú marku, lepšie platy, sociálne výhody a slobodu cestovania. Slováci a Česi im mohli závidieť, ako sa cez noc prepracovali do prvej triedy Európanov.
Počiatočná eufória však rýchlo vyprchala. Nové slobody zatienila rastúca nezamestnanosť, rozpad priemyslu, odchod mladých ľudí a celkový pokles populácie až o dva milióny.
Drahé spojenie
Ekonómovia i obyčajní ľudia dnes intenzívne diskutujú, či cena za zjednotenie nebola priveľká. Šesť spolkových krajín dostalo od federálnej vlády 1,3 bilióna eur, pričom táto suma rastie každý rok o ďalších 80 miliárd eur.
Peniaze sa napumpovali do diaľnic, železníc, mestskej dopravy, letísk, škôl, historických centier i panelákov.
Nemecké médiá sú plné reportáží o tom, že západní Nemci už odmietajú doplácať na svojich exkomunistických bratov a tvrdia, že nastal čas, aby sa peniaze prestali nalievať iba na východ.
Podľa kancelárky Angely Merkelovej, ktorá pochádza z NDR, je zjednotenie úspech. Prezident Christian Wulff súhlasí, ale dodáva, že rozdelenie pretrváva v hlavách ľudí.
Brandenburský sociálno-demokratický premiér Matthias Platzeck si servítku pred ústa nedáva a udalosti v roku 1990 prirovnal k anšlusu, teda násilnému pripojeniu východných častí k západným. O tom, že to takto mnohí Nemci vnímajú, svedčia aj štatistiky.
Lipský Inštitút pre výskum trhu zistil, že 13 percent východných Nemcov súhlasí s tým, že socialistická NDR bola lepším štátom. Až štvrtina si myslí, že ich situácia sa po páde múra zhoršila.
Tento víkend bude mať aj ďalšiu historickú súvislosť. Práve v deň výročia zjednotenia zaplatia Nemci poslednú splátku Spojencom za škody v prvej svetovej vojne. Ide o 70 miliónov eur z reparácií, ktoré uložila Berlínu Versaillská zmluva.
„V nedeľu sa skončí prvá svetová vojna, prinajmenšom po finančnej stránke,” napísal denník Bild.
