BRUSEL, BRATISLAVA. Bola to jedna z najväčších demonštrácií, na ktoré je inak Brusel zvyknutý. Proti úsporným opatreniam európskych vlád prišli protestovať európski odborári. Podľa organizátorov ich malo byť v uliciach Bruselu 100tisíc, nakoniec hovorili o počte 50tisíc.
Ďalšie desaťtisíce demonštrovali v Poľsku, Portugalsku, Taliansku, vo Francúzsku, v Srbsku, Lotyšsku, Rumunsku, Litve, ale aj v Grécku, ktoré Európsku úniu dostalo do problémov.
Najviac incidentov zažilo Španielsko, kde sa demonštranti pobili s policajtmi a zapálili niekoľko áut.
Protestovali aj Slováci
Cez Brusel pochodovali aj desiatky Slovákov. „Protestujeme proti balíčkom opatrení pravicových vlád, ktoré chcú konsolidovať verejné zdroje,“ povedal Miroslav Gazdík, prezident Konfederácie odborových zväzov.
Na Slovensku príde podľa neho štvorčlenná rodina pre úsporné opatrenia ročne až o 400 eur. Rozhovor s Gazdíkom rušil hluk štrajkujúcich. „Práve tu hodili dymovnicu, ťažko sa mi dýcha,“ dodal Gazdík.
V dave v Bruseli boli odborári z takmer všetkých členských krajín únie, aby vypískali vlády, že znižujú mzdy vo verejnom sektore, predlžujú odchod do dôchodku a nerobia nič s rekordnou nezamestnanosťou.
V Grécku a Írsku je podľa BBC najvyššia za posledných desať rokov, v Španielsku sa za tri roky zdvojnásobila. Odborári tvrdia, že v štátoch únie dnes nemá prácu 23 miliónov ľudí a úsporné opatrenia pripravia o zamestnanie ďalších.
Štrajk a sankcie
Najtvrdšie protesty zažilo Španielsko. Pri bitkách medzi štrajkujúcimi a protestujúci bolo v Barcelone zranených 11 ľudí, zhorelo niekoľko policajných áut. Prvý generálny štrajk v krajine od roku 2002 pocítili veľké podniky, doprava i dovolenkári. Mnoho letov zrušili a skomplikovali leteckú dopravu v ďalších európskych mestách.
Asi 80 percent rýchlovlakov nejazdilo, ľudia márne čakali aj na mestskú dopravu, na mnohých miestach si nemohli kúpiť noviny. Španieli protestovali proti reforme pracovného trhu, ktorá zjednodušuje prepúšťanie.
„Ešte je čas na zmenu kurzu,“ odkázal cez médiá vládam šéf Európskeho odborárskeho zväzu John Monk z Bruselu.
V rovnakom čase a v rovnakom meste Európska komisia prijala návrh na rýchlejšie a tvrdšie sankcie pre tie členské štáty eurozóny, ktoré nebudú šetriť poriadne.
Protesty nič nezmenia
Ekonomický analytik Zsolt Darvas z thinktanku Bruegel si myslí, že pred nami je sociálna kríza.
Myslíte si, že protesty proti úsporným opatreniam vo viacerých európskych mestách dokážu niečo zmeniť?
„Nie. Iba štyri štáty v eurozóne – Portugalsko, Grécko, Španielsko a Írsko – zatiaľ prijali úsporné opatrenia. Nemali na výber pre svoje vysoké deficity. Ľudia nie sú nezamestnaní pre úsporné opatrenia, ale preto, že je kríza.“
Zlepšili už niečo prijaté úsporné opatrenia?
„Zlepšujú sa rozpočtové deficity. Zároveň sa tieto krajiny môžu vyhnúť externej pomoci napríklad od menového fondu. Bez opatrení by sa zrejme museli spoľahnúť na cudziu pomoc. Bežní občania však priamy dosah na svoj život nevidia. Vidia iba temnú stránku úsporných opatrení.“
Pomôžu podľa vás tresty pre rozpočtových hriešnikov?
„Nepomôžu. Z 24 krajín únie, ktoré v súčasnosti prekračujú povolenú úroveň deficitu, iba dve – Maďarsko a Grécko, mali skutočne neprijateľnú fiškálnu politiku. V ostatných krajinách za tým stojí súkromný sektor. Sank-cie teda nepomôžu.“
Je už tá najhoršia kríza za nami?
„Vrchol bankovej krízy bol v roku 2009, bankový sektor sa stabilizoval. Teraz sme uprostred krízy vládnych deficitov a stojí pred nami sociálna kríza.“
Ela Rybárová
Autor: Katarína Ragačová
